Rodáčka z Trnavy sa môže pochváliť zaujímavou prácou: Natália cvaká fashion snímky!

Zdroj: Natália Jakubcová

Natália Jakubcová sa k prvému fotoaparátu dostala ešte ako iba dvanásťročná. To však v tom období ani vo sne netušila, že fotenie kamarátok do jej amatérskeho portfólia raz vymení za profesionálnu fashion fotografickú tvorbu. Zoznámte sa s rodáčkou z Trnavy a jej zaujímavou prácou prostredníctvom nášho rozhovoru.

Spomínate si na prvé dni, keď ste prvýkrát držali v rukách fotoaparát a snažili ste sa ním niečo zachytiť?

Áno, pamätám si na všetky svoje fotoaparáty, od prvého až po ten súčasný. Úplne prvý foťák som si vypýtala od maminy, kúpila mi najjednoduchší filmový, plne automatický foťák v jednom obchodnom dome u nás v Trnave. Prvé zábery boli úplne štandardné – krajinky a pokus o zaujímavé detaily. Potom som dostala lepší, používaný, fotoaparát od otca, ktorým sa mi viac pootvorili možnosti a rozšírili kreatívne využitia pri fotení.

Odvtedy ubehlo už viac času…

Úplne prvé fotky som začala robiť, keď som mala okolo dvanásť rokov. Viac ma to chytilo na strednej a od sedemnástich som si fotením už privyrábala.

Nie je na Slovensku akosi úplne štandardné „dať sa na fotenie“, o to viac sa ešte k tomu zamerať na tzv. fashion snímky… Čo vás naštartovalo k tomuto kroku?

Bol to pre mňa úplne prirodzený vývoj, nad ktorým som sa ani extrémne nezamýšľala. Neviem, kde to vzniklo, u nás v rodine nikto nemal blízky vzťah k móde. Mne sa vždy páčili fashion fotky s príbehom, s dušou, ktoré vo mne zanechali nejaký pocit. Myslím, že som asi chcela nafotiť niečo s takým istým nádychom. Začala som otravovať moje krásne kamarátky, ktoré som dokolečka fotila a budovala si tak prvé, absolútne amatérske portfólio. Mala som šťastie, že sa chceli fotiť, a ja som sa na nich tak mohla učiť základy fashion fotky, samozrejme metódou pokus – omyl.

A čo rodina? Ako prijala fakt, že sa chcete uberať týmto smerom?

Ak mám byť úprimná, ani oni a ani ja sme dlho neverili, že by som sa fotením mohla reálne živiť. Ja som o tom snívala, ale neverila som si, a rodina to brala čisto ako koníček. V tom ma samozrejme plne podporovali, ale keď sa veci začali vyvíjať tak, že by to mohla byť moja profesia, zo začiatku boli mierne skeptickí. Čo plne chápem, je to odvetie, v ktorom neviete, či bude z čoho zaplatiť nájom každý mesiac, takže ich obavy boli oprávnené. Po čase si však na to všetci zvykli, mám ich absolútne plnú podporu a tešia sa, keď niekde vidia fotku odo mňa.

Vráťme sa k tvorbe takýchto špecifických záberov. Móda je všade okolo nás. Tak, ako môže byť vydarená a menej vydarená módna kolekcia, tak môžu byť zaujímavé i akosi nudnejšie fotky v tomto smere… Kedy by sme však mohli povedať na nejakú fashion tvorbu, že „tá sa ale vydarila“… V čom tkvie čaro takýchto záberov?

Je to veľmi individuálne, každý za tým vidí niečo iné. Jedna vec je technická stránka, ktorá by mala byť dokonale zvládnutá. Ale ani toto už neplatí, keď si pozriete kampane svetových značiek, často tam vidíte cielené technické nedokonalosti. Druhá vec je, že fotka by mala niečo vyžarovať a byť jedinečná. To je zase pre každého niečo iné. Osobne si myslím, že dobré fotky vzídu, keď je tím okolo fotky na jednej vlne. Vtedy viete z toho vyťažiť maximum a môžu vzniknúť fotky, ktoré “budú rozprávať”. Avšak, ani to nie je záruka toho, že sa výsledok bude páčiť každému a všetci sa zhodnú na tom, že sa fotenie vydarilo.

Veľa vecí v súčasnosti akosi prirodzene podlieha móde. To platí aj vo vašej práci. Aké sú dnes trendy, čo sa týka takýchto záberov?

Je rozdiel, čo je trend u nás a v zahraničí. Na Slovensku sme sa dlho držali umelých a preretušovaných fotiek, pričom v zahraničí to ide skôr k prirodzenosti. Našťastie, mladí fotografi na Slovensku idú tiež skôr prirodzenou cestou a verím, že to tak bude čoskoro vo väčšine aj v médiách. V zahraničí je fotka viac odviazaná, vo väčšej miere tam porušujú technické a kompozičné pravidlá a fotky sú viac prirodzené a plné života.

Fotili ste už niečo naozaj uletené?

Fotila som možno trochu kontroverznejšie veci, ale na niečo naozaj uletené si nespomínam.

Je ťažké vôbec preraziť v profesii, v ktorej sa akosi zrejme všetci snažia upútať? Je náročné byť povedzme, že jedinečný, či ľahko zapamätateľný?

Určite, najmä na Slovensku máme obrovské množstvo šikovných ľudí aj s ohľadom na to, aká sme malá krajina. Tiež je ale na mieste otázka, čo to znamená preraziť. Mať zákazky a vedieť sa fotením uživiť, alebo mať bilbordy po celej krajine, alebo to dotiahnuť až na výstavy po celom svete? Pokiaľ ste nenáročný a chcete sa len fotením uživiť tým, že budete fotiť oznamkové fotky pre celé mesto, tak to nie je až také ťažké. Pokiaľ sú vaše ambície vyššie, tam už treba makať oveľa viac. (úsmev)

Okrem toho, že spolupracujte s módnymi značkami, tak sú vo vašom hľadáčiku aj fashion blogeri. Aká je s nimi spolupráca?

Absolútne skvelá a je to jedna z mojich najobľúbenejších spoluprác. Baby sú vždy skvelo upravené a vedia super pózovať a majú zaujímavé outfity, čo hneď oživí fotku. Navyše, mám úplne voľné ruky, čo sa týka kreatívne vyžitia, takže som rada, že môžem do výsledných fotiek dať kus seba.

Fotíte módu… je dosť možné, že sa vám dostala takpovediac pod kožu. Je vašou stálou spoločníčkou?

Módu obdivujem, ale myslím, že sa obliekam absolútne nemódne (smiech). Na seba to akosi neviem aplikovať. Nad módou ale veľa rozmýšľam, mám ju veľmi rada a považujem ju za umenie. No ale mám veľmi rada aj prírodu a to, čo jej robí móda, ma úprimne trápi. Preto sa v súčasnosti zamýšľam skôr nad ekologickou módou, snažím sa ju vniesť do svojho šatníka a bola by som rada, ak by som mohla aj viac pracovať na takýchto projektoch. Pred niekoľkými dňami som napríklad fotila kolekciu pre vegánsku značku a pracovalo sa mi s neskutočnou radosťou, lebo som vedela, že tie fotky sú vyslovene na niečo dobré.

Ste rodenou Trnavčankou, ktorá momentálne žije v Bratislave. Inšpiroval vás pri tvorbe aj náš malý Rím, či jeho okolie?

Trnava má krásne miesta a rada som ich využívala na fotenie. Či práve tam vznikla moja láska k historickým zákutiam a prázdnym uličkám, neviem povedať naisto, ale možné to je (úsmev). Určite by sme si však mali vážiť naše mesto, má obrovský potenciál a som rada, že sa v poslednom čase využíva čím ďalej tým viac.

Ktoré trnavské lokality by sa dali využiť pri tvorbe fashion fotiek?

V Trnave nájdete rozmanité miesta – historické budovy, komunistické budovy, opustené a rozpadnuté budovy, alebo aj prírodu kúsok od mesta. Myslím, že každý by si v tomto meste prišiel na svoje.

Okrem fotografovania módy sa špecializujete vo svojej práci aj na niečo iné?

Áno, vo veľkej miere fotievam eventy a workshopy v Bratislave a z času na čas zoberiem aj svadbu alebo nejaké párikové či tehotenské fotenie.

Každý koníček, či práca niečo dáva, ale aj naopak niečo berie. Ako to je u vás?

Určite berie financie, každý nákup nového kúsku do výbavy, alebo oprava, keď sa niečo pokazí, stoja stovky eur. Pravdepodobne trošku uberá aj zo zdravia, kvôli tomu, že buď nosím ťažký vak s fotovýbavou, alebo sedím za počítačom a upravujem, mám celkom problémy s chrbtom. Ale aby sme to neskončili v negatívnom tóne, mám nesmierne rada svoju prácu, vďaka nej sa stretávam so skvelými a zaujímavými ľuďmi, ktorých by som bez fotenia nenašla. A to je pre mňa najviac.

Prácu Natálie Jakubcovej si môžete vychutnať v našej priloženej fotogalérii.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia