Írsky hudobník pôsobiaci v Trnave: Slováci majú oveľa nižšie sebavedomie

Spevák, učiteľ, biológ, ale najmä otvorený a zaujímavý človek. Vyspovedali sme Íra žijúceho v Trnave, ktorý je známy z kapely Graeme Mark Band.

Monika Hanigovská
Ilustračný obrázok k článku Írsky hudobník pôsobiaci v Trnave: Slováci majú oveľa nižšie sebavedomie
Zdroj: Marek Martinek

Graeme Mark Donaldson je Ír, ktorý žije v Trnave. Sympatický mladý muž je známy aj tým, že hráva s kapelou Graeme Mark Band Tiež pôsobí aj ako učiteľ angličtiny Prečítajte si zaujímavý rozhovor o hudbe, ktorý sa dotýka aj Trnavy. Rozhovor doplnila aj Graemova žena, Filipa.

Na začiatok by ste nám mohli povedať, ako ste sa dostali tak blízko k hudbe. Niekto si brnká len pre seba doma. Študovali ste v hlavnom meste severného Írska, v Belfaste, biológiu. Začali ste hrávať v tomto období, alebo už skôr?

V detstve som chodil do kostola s rodičmi. Vlastne stále chodím, ale už bez rodičov (úsmev). U nás sa vtedy spievali také modernejšie chvály medzi hymnami. Pamätám si, ako som stál pri otcovi medzi tými lavičkami. On je v bežnom živote taký nenápadný, takmer hanblivý človek: nízky (má len 170 cm), no spieval fakt silno a krásne, ako sa dá, barytón! Od neho som sa naučil spievať. Podľa mňa mal lepši hlas než mám ja teraz, čistejší. Teraz je starý, tak som ho v tom predbehol. Bol by býval veľká superstar, keby neboli Donaldsonovci takí „rozumní“. V rodine potajme nebola hudba považovaná za „naozajstnú“ prácu, preto otec predával poistenie, a preto som išiel ja študovať vedu. Neznamená to, že som o ňu nemal vôbec záujem, dokonca som si urobil doktorát. Čiže som nábožný, umelecký vedec, som z toho veľmi zmätený človek (úsmev).

Prečítajte si:: ROZHOVOR s návrhárkou z Trnavy: Blažena Ostrovská o fascinujúcom svete módy

Učíte na jazykovej škole angličtinu, koncertujete so svojou kapelou Graeme Mark Band, píšete texty a vaším priateľom je slovenský slovník. Spávate vôbec? Aj v Írsku ste mali takto nabitý program? Alebo to bolo doma náročnejšie?

Odhalila ste ma. Hej, málo spím a mám takú detskú rutinu. Často spím poobede. Neodporúčal by som môj život. Asi pracujem viac než potrebujem, lebo sa bojím budúcnosti. Čo sa týka tých textov, tak už skladám málo. Mám nápady – a všetko je uložené v telefóne – čakajúce na dobu, keď budem mať čas. V Írsku som mal toho menej, ale robil som doktorát, čo žerie čas, energiu, aj emócie. Nedávno som sa stretol s doktorandskou študentkou vedy vo Viedni a moja prvá otázka znela „a koľkokrát si sa rozplakala?“

Prečo sa bojíte budúcnosti?

Snažím sa čo najviac zarobiť, lebo sa bojím, že nebudem vždy mat možnosť toľko zarobiť. Som v tom taký Škót. Je to porucha podľa mňa. Bojím sa. Nemám vieru.

Zdroj: Marek Martinek

V tvorbe vás inšpirujú vzťahy, kultúra a mnohé životné bizarnosti, ktoré počuť vo vašich textoch. Viete mi označiť top 3 piesne, ktoré najviac vystihujú toto označenie?

Uf. Top tri?! O vzťahoch je napríklad moja pesnička „Contentment-Spokojnosť“. Myslím si, že majú všetci tendenciu si myslieť, že by boli šťastnejší v inom manželstve, rodine, alebo s iným náboženstvom/Bohom (keď sú tí ľudia veriaci). Contentment to odhaľuje ako klamstvo, nehovoriac o nezdravých vzťahoch samozrejme! V kresťanstve je to klamstvo považované za výsledok hriechu, vedci by to asi nazvali boj medzi ľudským a jašteričím mozgom. V pesničke „The Riddle-Hádanka“ spievam o rôznych výhodách a hrozbe kultúry: vznikla v konverzácii s kamarátkou o tom, aké je množstvo samovrážd vyššie medzi mužmi kvôli tlakom spoločnosti. Potom je song „Better Man“, čo proste vtipkári o peniazoch. Spievam v refréne „Everybody´s trying to find a way to get my money“, (každý sa snaží nájsť spôsob, ako sa dostať k mojim peniazom, poznámka redakcie), čo je pravda. Proste v živote len tak rozdávame a prijímame peniaze z rôznych zdrojov a keď sa nad tým človek zamyslí, je to celkom absurdné.

A čo vám žena povedala na tú pesničku, v ktorej sa spieva o tom, že ľudia môžu rozmýšľať, čí žijú so správnou osobou… Nebrala to osobne? Nevníma celkovo osobne vaše texty?

(odpovedá Filipa, manželka Graeme Marka Donaldsona, poznámka redakcie). Neberiem si to osobne, ani zle, lebo ide o pointu a ukončenie tej piesne – ak by to končilo tým, že „áno“ a idem nasledovať tento pocit, tak sa asi zľaknem (úsmev), ale pointa je pravé opačná, hľadať spokojnosť a prejavovať vernosť, lásku a lojalitu. Jasné, že to, že sme sa zobrali a vybrali sa navzájom neznamená, že v živote už nestretneme nikoho krajšieho, múdrejšieho, vtipnejšieho, ale musíme sa vždy vracať k tomu sľubu, čo sme si dali a budovať ten vzťah, ktorý máme… Tak to vidím ja a viem, že tak sa na to pozerá aj Graeme, preto som úplné ok, keď píše takéto pesničky (úsmev).

Trnava je magické mesto, inšpiruje vás pri tvorbe?

Raz som tvoril o Trnave (úsmev). V pesničke „Inside the Walls-Medzi stenami“. Boli sme v bašte pri Bernolákovej bráne, oslávili sme úspešný koncert s kamarátmi. No… skratka to bol silný zážitok (úsmev), čiže vznikla pesnička.

Napriek vážnym témam sú v piesňach citeľné veselé rytmy. Nemali by byť takéto piesne skôr melancholické? Alebo tento štýl je typický pre írskych spevákov?

Íri sú si vedomí toho spojenia medzi tragédiou a komédiou. Často vtipkujeme na pohreboch a hovoríme „nevhodné“ žarty o napríklad rasizme. Vtip odhalí pravdu lepšie než kázeň alebo prednáška, a je to mechanizmus ako zvládať smútok a katastrofu.

Slovenčinu používate aj vo svojich textoch. To môže byť pre Íra možno o čosi zložitejšie. Je tréma väčšia, keď spievate povedzme po slovensky?

No po slovensky spievam, ale zatiaľ netvorím. Trémy už nemávam a nie je problém, pokiaľ publikum toleruje moju lámavú slovenčinu.

Slovenčina nepatrí medzi ľahké jazyky. Veľmi ľahko dokáže skĺznuť k brptom, zámene slov, dvojvýznamovosti… Naskytla sa vám vtipná príhoda pri skúške alebo vystúpení?

Raz som sa spýtal ženy, či niekedy prečítala pán prsníkov. Čiže toľko k tomu (smiech).

Zdroj: Marek Martinek

Vraví sa, že speváci sú skôr „noční ľudia“. Platí to aj o vás a vašej kapele?

Neviem, akí sú speváci, ani aký som ja v tom spektre medzi nočnými a rannými. Prirodzene asi skôr ten druhý, ale zvládam samozrejme koncerty kvôli adrenalínu: jazda autom doma je ťažšia…

Vytvoriť kapelu nie je asi také jednoduché, najmä ak sa človek ocitne mimo svoj domov. Ako ste sa dali s chlapcami dokopy? Inzerátom to asi nebolo…

To si zaslúži spomenúť Juraja Adama, ktorý je pre diváka „len“ basák, ale pre nás v kapele šéf, kapelník, manažér, agent… Má len 23 rokov, ale človek by o tom ani nevedel. Chcel dať asi dokopy kapelu so mnou, od Festivalu Lumen 2015, kde som hral ako „pesničkár“ na malom pódiu. Vtedy bol hlavný stejdž manažér alebo neviem čo. Videl tie veľké kapely a pamätám si, ako mi hovoril „takúto kapelu musíš mať“ (smiech). Mal pravdu. Myslím si, že preňho to vtedy vzniklo, ale ak sa mýlim, tak prepáč Jurko. Určite je tá hudba v kapele úplne iná: silnejšia, ale máme sa všetci veľmi radi a myslím si, že sme dosť zrelí a rozumní na to, aby to dlhodobo fungovalo (úsmev). Teším sa z toho.

Je to vaša prvá kapela?

Vôbec nie je prvá, ale je to zatiaľ najlepšia. Oni sú v podstate profesionálni hudobníci. Pred tým som mal len „puberťácke“ a amatérske formácie, ale nehovorím, že som sa v nich nič nenaučil. V určitých veciach som skúsenejší alebo múdrejší než chalani v kapele, v iných veciach nie.

Vyučujete na škole angličtinu. Čo vravia žiaci na vašu tvorbu? Cítite podporu, či záujem? Alebo striktne oddeľujete prácu od koníčkov.

No… Hudbu nepovažujem za koníček (úsmev). Určite je to tiež práca. Ale možno ste myslela, že to učenie je koníček, čo je k pravde bližšie (smiech). Aspoň v tom, že sa považujem za oveľa kompetentnejšieho umelca než učiteľa. Každopádne, býval som poctivý v tom, že sa nesnažím svoju hudbu predať študentom, lebo je to trošku nevychované alebo trápne sa tým spôsobom správať. Už som v tom „trápnejší“ (smiech).

Aký je vôbec írsky a slovenský vkus, čo sa týka muziky?

Určite neexistuje jeden írsky alebo jeden slovenský vkus. Keď ma provokujete k tomu, aby sme sa bavili o „národoch“, tak má slovenský národ oveľa nižšie sebavedomie, než ten írsky. Íri určitým spôsobom dobyli svet, kým Slováci žili dlhodobo v tieni iných: bez štátu. V írskych pesničkároch je teda cítiť váhu tých storočí utláčania a bolesti. Ale mení sa to, a už máme „dospelých“ pesničkárov a pesničkárky. Takisto tvorcov činohry v SND. Už proste máme umelcov, ktorí sú schopní sa vyjadriť a „prorokovať“ smerom k spoločnosti. Ale je teraz dosť možné , že hovorím blbosti, z ignorancie slovenskej umeleckej histórie, ak áno, tak nech mi čitatelia za to prepáčia (úsmev).

Nemali ste obavy na začiatku, či nájdete vôbec slovenské publikum?

Umelec si nevyberie publikum. Moja tvorba je „určená“ tým, ktorí počúvajú. Si stratený, ak si hovoríš „chcem takýchto na mojich koncertoch“. Ako umelec mám zodpovednosť milovať každého diváka, inač je cítiť negativita svojej arogancie alebo výlučnosti. Umenie nie je len pre elitu, alebo vybraných či pre „tých správnych“, umenie je pre všetkých.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame