Mária Terézia mala vplyv i na Trnavu: Za takýmito krásnymi stavbami nášho mesta stojí

Mária Terézia mala vplyv aj na Trnavu. V malom Ríme nájdete stavby, za ktorými stojí samotná cisárovná. Pozrite sa, čo nám prezradila kunsthistorička.

Monika Hanigovská

Cisárovná Mária Terézia, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti habsburskej dynastie, zanechala svoje stopy i v Trnave. Jej vplyv sa odrazil aj na stavbách, ktoré môžeme dodnes obdivovať v centre malého Ríma.

Habsburská panovníčka tak stojí konkrétne za impozantnou budovou tzv. Šlachtického konviktu a lekárskej fakulty. Viac zaujímavostí prezradila kunsthistorička Emília Izakovičová, v rámci akcie Potulky Malým Rímom, ktorej sa zúčastnila aj naša redakcia.

Majestátna budova

Jednu zo školských reforiem panovníčky si môžeme zhmotnene vychutnať popri prechádzke na Hollého ulici. Práve tu sa nachádza majestátna štvorkrídlová trojpodlažná budova tzv. Šľachtického konviktu. Budovu nechala Mária Terézia postaviť v rokoch 1747 – 1754.

Tento architektonický skvost slúžil pre študentov Trnavskej univerzity zo šľachtických rodín. A dnes si môžeme na čelnej strane tejto krásnej stavby vychutnať napríklad neprehliadnuteľný reprezentačný portál s balkónom a s postavami Fortuny a Gracie. Zrak nám môže taktiež padnúť napríklad aj na zaujímavé a honosné barokové košové mreže na oknách.

Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

Kunsthistorička nás oboznámila aj s ďalšími zaujímavosťami, ktoré sa spájajú s touto stavbou. „Architektúra tejto stavby bola poznačená panovaním Márie Terézie. Je to široká budova s krásnou honosnou výzdobou. Nad oknami sa nachádzajú napríklad mušle ale aj kvety, čo je zase znakom rokoka. Takéto voluty nad oknami šlachtického konviktu nájdete aj na niektorých európskych zámkoch, v ktorých žila samotná panovníčka. Podobné ladené prvky tak môžete obdivovať napríklad na viedenskom zámku v Schönbrunne.“

A ako ďalej Emília Izakovičová jedným dychom dodala, takéto kolégium pre šľachticov bolo vedené za prísneho dozoru. Za zmienku stojí aj fakt, že v južnom krídle tejto krásnej stavby sa dá nájsť kaplnka sv. Jána Evanjelistu so stropnou freskou Apokalypsy od Vavrinca Mussingera z roku 1758. Dnes slúži budova ako sídlo Arcibiskupské­ho úradu.

Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

Mária Terézia ovplyvňovala aj samotné bývanie v našom meste. Zakazovala stavanie drevených domov a nakázala nahrádzať takéto domy murovanými stavbami. Zároveň sa dožadovala, aby sa na stavbu krovov a striech začali používať materiály menej horľavé a aby sa z konštrukcií odstraňovalo drevo.

Lekárska fakulta

Za zmienku určite stojí aj to, že Mária Terézia vydala 7. novembra 1769 nariadenie o zriadení lekárskej fakulty na Trnavskej univerzite. Peknú klasicistickú dvojposchodovú budovu, v ktorej sa nachádzalo aj chemické laboratórium, postavili podľa projektu S. A. Hillebrandta v rokoch 1770–1772. Dnes v priestoroch spomínaného objektu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Túto budovu si môžeme vychutnať na Univerzitnom námestí.

„Mária Terézia zistila, že ohľadom reformy v zdravotníctve musí počítať aj so vzdelávaním samotných lekárov. A práve preto založila lekársku fakultu. Bola založená v roku 1770. V tejto budove študovali rôzni lekári, akými boli napríklad chirurgovia ale aj iní špecialisti. Svoje miesto tu mali aj pôrodné babice. Škola tak získala istý systém. A tento systém umožnil aby obyvatelia mesta získali vyšší štandard starostlivosti,“, ozrejmila kunsthistorička.

Vtedajšia fakulta v Trnave sa mohla pochváliť piatimi katedrami a to fyziológie a farmakológie, patológie a interného lekárstva, anatómie, chirurgie a pôrodníctva, botaniky a tiež chémie.

Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

V neskoršom období sa však univerzita presťahovala do Budína a to v roku 1777. „Jeden z dôvodov bol aj ten, že v Trnave chýbali pedagógovia, ktorí by na univerzite vyučovali. Priestory univerzity tak začali po vysťahovaní využívať vojaci. Takže z časti univerzity sa stali kasárne pre vojakov a z nášho univerzitného kostola sa teda v 70. rokoch 18. storočia stáva nemocnica pre chorých vojakov,“ povedala kunsthistorička.

Za krátku zmienku stojí aj samotný vplyv vojakov na naše mesto. "Mária Terézia platila vojakom na stravu, čo sa dotklo aj nášho mesta. V Trnave sa zvyšoval dopyt pre trnavské pohostinstvá ale aj pre obchodníkov a tiež krajčírov, ktorí šili vojakom uniformy,“ prezradila ďalšie zaujímavé informácie Emília Izakovičová.

Hl. foto: ilustračné

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame