Módne triky Trnavčaniek za socíku: Čikuli, obliekanie za mokra aj igelitky
Móda za socíku bola naozaj svojská. Niektoré Trnavčanky sa však vedeli kreatívne vynájsť. Iné triky nám môžu pozdvihnúť kútiky úst. Veď si prečítajte.
Dnes sa móda veľakrát otočí ešte skôr, ako sa začne predávať. Za socíku by sme mali možnosť v našich uliciach zočiť uniformovanosť, bolo by možné vidieť množstvo syntetického materiálu ale aj akési handmade kúsky.
Aj v Trnave sa bežne nosili silónové šaty, flitrované kostýmčeky, nekrčivé dederónové košeľe ale napríklad aj kostýmy z diolénu, či z krimplenu. Za skutočnými obľúbenými rifľami by sme si museli skočiť do Tuzexu. Hlad po móde bol veľký. Ten sa však dokázal zahnať trikmi. O niektorých nám ochotne porozprávali Trnavčanky, ktoré sa v tomto období chceli parádiť tiež.
Pani Marcela z Trnavy (51) si aj dnes zreteľne spomína na niektoré módne výstrelky tej doby. Pamätá si aj na obdobie rozšírených zvonových nohavíc, ktoré však striedali aj priliehavejšie kúsky.
„Pamätám si veľmi dobre na éru tesnejších nohavíc. Keďže som ich chcela priliehavejšie, hľadala som so sestrou vylepšováky. Takým najúčinnejším bolo obliekanie nohavíc ešte za mokra. Mokré boli poddajnejšie, po uschnutí kopírovali viac naše krivky,“ pri tejto spomienke vyprskne Trnavčanka srdečným smiechom.
Kreativita neobišla ani tričká, či látkové tašky. Pozornosť sa upriamila najmä na obľúbených spevákov, či hercov. Keďže tovar s ich podobizňami nebol v ponuke, vedeli si Trnavčania pomôcť aj svojpomocne.
„Obdivovali sme mnohých spevákov, hercov. Svoje idoly sme chceli nosiť stále so sebou. V tom čase to však nebolo možné. Preto som pravidelne vystrihovala s bratrancami ich podobizne. Kde? V časopisoch. A následne sme takéto výstrižky namáčali do čikuli (riedidlo – pozn, red. ). Obrázok sa potom prikladal na látku. Tak sme jednoducho preniesli – pretlačili obrázok," a ako nám ďalej prezradila rodená Trnavčanka, voňavá práca to síce nebola, ale radosť z takéhoto nového módneho kúsku bola oveľa väčšia.
Trnavčanka Petra (50) zase spomína na módnu vlnu vyšúchaných rifiel aj vzácnosť igelitiek. Texasky, džínsy, džíny aj tak za prezývali rifle. Svoje miesto tu mali aj ošúchané kúsky.
„Veľkým hitom boli vyšúchané rifle. Doslovne sme ich drhli kefami aj kameňmi. Za každú cenu sme ich chceli mať pekne vyšuchané. Osobne som mala potom šúchaní celé červené ruky. Rifle boli celkovo vzácne, pri priemernom plate približne 1 200 Kčs, boli 200 korunové džínsy naozaj veľa. Takto vyšúchané mali pre majiteľa ešte väčšiu cenu,“ prezrádza jedným dychom.
„Dodnes patrí k mojim najvtipnejším módnym epizódam tá s igelitkami. Na Slovensku aj v Trnave sme poznali plátené tašky, či tašky s okami. Keď však niekto doniesol igelitku z Rakúska, to bola vtedy iná vzácnosť! S takouto taškou ste sa radi ukazovali. Vyťahovala sa len príležitostné. Bola to prechádzková igelitka. Žiadne také, že by sa používala na nákupy do potravín,“ prezrádza na záver pani Petra.
V Trnave by sme v období socíku našli azda aj množstvo domácností, v ktorých šijací stroj patril do povinnej domácej výbavy. Ako dodávajú na záver obe Trnavčanky, čo sa nedalo zohnať, alebo bolo príliš drahé, to si ušili. K módnym kreáciám im však podľa ich slov pomáhali aj odborné časopisy, v ktorých sa nachádzali kompletné strihy šiat.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia
Foto: ilustračné