Muž, ktorý v Trnave pestuje bojové umenie: Rozhovor s Dominikom Sawickim

Dominik Sawicki žije v Trnave a učarovalo mu bojové umenie taekwondo. Získal už desiatky medailí a pôsobí aj ako tréner. Prinášame vám s ním rozhovor.

Monika Hanigovská

Dominik Sawicki získal za svoju doterajšiu kariéru niečo cez 92 medailí, 5 pohárov a na krku mu „visel“ aj titul majstra, či vicemajstra Slovenska. Napriek tomu ostal dodnes skromným a sympatickým Trnavčanom, ktorý úspešne trénuje svojich zverencov taekwondo vo vlastnom klube.

Mohli by ste na začiatok povedať, čo je taekwondo a čím sa odlišuje od ostatných bojových umení?

Je to kórejské bojové umenie zamerané na sebaobranu, sebaovládanie a zdravú sebadôveru. Pozostáva z 3200 presne popísaných pohybov, kopov, pádov, úchopov, úderov, blokov, sekov a úhybov. V taekwonde sa nepoužívajú zbrane, má zaručiť úplné využitie sily a rýchlosti ľudského tela. Najzaujímavejším faktom o taekwonde je, že nie je len najvyšším umením sebaobrany, ale pozoruhodne zvyšuje „zdravý rozum" svojich cvičencov.

A aký je hlavný rozdiel oproti iným bojovým umeniam?

Hlavným rozdielom sú predovšetkým „taekwondo kopy“. Je ich nespočetne veľa a vykonávajú sa rôzne, či už základné s prednou nohou, zadnou nohou, s krokom dopredu, s priskočením štýl io/mikulmyo, vo výskoku s prednou nohou. Alebo zadnou nohou – nožnicovým štýlom, vo výskoku s otočením o 180 stupňov, o 360 stupňov, o 540 stupňov, o 720 stupňov i svetový rekord cez 1000 stupňov, ďalej vo výskoku dva kopy rôznym smerom (naraz dva kopy) i svetový rekord šesť kopov vo vzduchu na jeden výskok a mnoho iných kopov. Takže skutočné máme veľa kopov. (úsmev)

Zdroj: TKD Hwa-Rang Trnava

Fú, vraveli ste 3200 pohybov? To všetko si dokáže ľudská myseľ zapamätať a nebodaj aj ovládať?

Samozrejme. A je ich viac ako 3200, postupne sa inovujú techniky, nahrádzajú sa novými a efektívnejšími. Čo sa týka pamäte, je iné vykonať techniku a iné zapamätať si názov techniky. Príklad: základný blok predlaktím na spodné pásmo je v kórejskej terminológií: „Gunnun so bakat palmok baro najunde makgi – skrátený tvar: palmok najunde makgi“. Čiže, cvičenec sa učí aj kórejskú terminológiu. Kto dosiahne I. Dan (čierny pás) už by mal ovládať povedzme 150–300 techník ale samozrejme môže i viac. Ide o šikovnosť. S každým novým pásom sa učíte inú technickú zostavu. Presne ich je 24. Poslednú sa učia VI. Dany a skladajú ňou skúšku na VII. Dan a posledné dva čierne pasy sa udeľujú čestne. Ja by som mal ako III. Dan vedieť 15 až 18 zostáv, ale dostal som výnimku od jedného kórejského veľmajstra (IX. Dan) a tým pádom som sa naučil všetky taekwondo zostavy (24).

Poznáte po praktickej stránke všetky tie úkony?

Samozrejme, i keď ovládam všetky zostavy, potrvá roky, kým budú excelentne zacvičené a síce tým pádom poznám veľmi veľké množstvo techník, ešte ich však nebude určite 3200 (úsmev). Po praktickej stránke poznám 24 zostáv a všetky dané obsiahnuté techniky, čo nie je určite 3200 technik, ale vyše polovicu by som teoreticky mohol poznať. Priznám sa, že ešte som ich zatiaľ nepočítal.

„Hlavným účelom taekwonda je odstrániť boj odradením útlaku silnejšieho na slabšieho silou, ktorá musí byť založená na ľudskosti, spravodlivosti, mravnosti, múdrosti a dôvere, a tak pomôcť budovať lepší a vľúdnejší svet,“ uvádzate tiež na stránke. Ako to myslíte?

Je to filozofické vyjadrenie. Je založené na odstránení boja (kde silnejší súper utláča slabšieho a ten sa nevie alebo nemôže brániť). Samotná fráza „odstrániť boj“ by sa inak dala charakterizovať ako aj „odstrániť útlak, zmariť boj, znemožniť súboj, ktorí vidíme a chceme zasiahnuť“.

Ako sa odstraňuje boj v praxi?

Čo sa týka samotného odstránenia, nejde tu doslovne o elimináciu boja (resp. elimináciu tyrana alebo utláčateľa). Samotné odstránenie môže mať formu rozhovoru (založenom na múdrosti), obrane (založenej na ľudskosti) alebo postavením sa pred tyrana a znemožniť mu tak bez fyzického a ústneho kontaktu ďalšiu možnosť boja/šikanovania (založenú na spravodlivosti, mravnosti a dôvere). Každý inštruktor, tréner či žiak sa učí rôznym štýlom ako odstrániť súpera, zahnať súpera, ale predovšetkým sa učí, že je lepšie sa samotnému boju vyhnúť a riešiť to ústne a presvedčiť útočníka, že daný konflikt je možné riešiť i inak ako násilím.

Jedna menšia príhoda z minulosti: Kórejský veľmajster (IX. Dan) raz na jednom technickom seminári povedal „Keby každý robil taekwondo, nebolo by vojen, zla a bol by mier.“ Dlho som sa nad touto myšlienkou a vetou pozastavoval a preformuloval som ju troška inak. Túto vetu som viackrát povedal aj mojim žiakom a to že: „Ak by každý robil bojové umenia, alebo by sa aspoň riadil nejakými zásadami (ako napr. v taekwonde – zdvorilosť, čestnosť, vytrvalosť, sebaovládanie, neskrotný duch) a základnými ľudskými hodnotami a normami, bol by všade mier, neboli by vojny, zlo, chamtivosť a podobne.“ Samozrejme, zatiaľ je to iba vysnívaný svet, ale pokiaľ budeme ďalšie generácie a deti vychovávať v láske a k správnym ľudským hodnotám, môžeme mať k tomu skutočne blízko.

Zdroj: TKD Hwa-Rang Trnava

Venujete sa tomuto športu od malička?

Nie, dostal som sa k tomu náhodou cez svoju švagrinú, ktorá prihlasovala môjho synovca do klubu v roku 2006. V tom období som prechádzal pubertou a dal som svojim rodičom zabrať (úsmev). Švagriná presvedčila moju maminu, že je to vhodný šport resp. umenie, ktoré ma upokojí a po zdravotnej stránke mi pomôže. Mám vrodenú astmu bronchalie-chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Klub som poznal, v mojich 12 rokoch som fandil Jean Claude Van Dammovi, ktorý robil bojové umenia, ale moja matka mi to vtedy nepovolila. Tentokrát som mal pätnásť a ťahalo mi na šestnásť a bola to dobrá možnosť. Takže som začal tesne pred šestnástimi narodeninami a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som učinil. Týmto sa chcem poďakovať rodičom a všetkým blízkym, ktorí ma na mojej viac ako desaťročnej ročnej púti podporovali a podporujú.

Ste slovenský reprezentant a súčasne aj viceprezident STA (Slovenská Taekwon-do Aliancia). Ako ste sa k tomu dopracovali?

Reprezentantom som sa stal už v roku 2010 a to po úspešnom zvládnutí technických skúšok na I. Dan (čierny pás), vtedy ešte pod mojim bývalým trénerom a v bývalom zväze. Vtedy mojimi disciplínami boli „Tuly“ (technické zostavy) a „Wirok“ (silové prerážanie). Do súčasného zväzu (STA) som sa dostal po reprezentačnom výbere a ním som od roku 2014. Momentálne v reprezentácií figurujem aj ako jedna z vedúcich osobností a aj ako aktívny reprezentant. Mojimi terajšími disciplínami sú „Tuly“ (technické zostavy) a „Wirok“ (silové prerážanie) a dopĺňam ich s „Matsogi“ (športový boj). Zúčastňujem sa každoročne viacerých európskych turnajov, domácich turnajov ako sú MSR a moja najväčšia účasť bola na MS 2015 v Bulharsku (získanie 9 miesta v disciplíne „Tul“ – technické zostavy). Za svoju doterajšiu reprezentačnú kariéru som získal niečo cez 92 medailí, 5 pohárov ako najlepší senior, 8 rôznych ocenení a získanie majstra či vicemajstra Slovenska. Čo sa týka nášho klubu, tam sú tie čísla mnohonásobne vyššie i keď klub ma cca 3 roky od vzniku.

A viceprezident STA…

Áno, momentálne som bol opäť zvolený ako viceprezident STA na funkčné obdobie 2016–2018. Čo sa týka môjho takzvaného kariérneho rastu, alebo ako som sa dopracoval k funkciám ktoré mám, začalo to v roku 2012. Náš tréner trnavského klubu už nedokázal dochádzať do Trnavy a trénovať nás, tak som sa rozhodol na naliehanie viacerých ľudí a žiakov založiť klub. Klub som zakladal aj s niektorými bývalými a terajšími členmi nášho i starého klubu. STA nám ponúkla členstvo a ja som získal funkciu v technickom oddelení. Asi po 1,5 roku som prešiel rôznymi funkciami v rôznych oddeleniach a vďaka aktívnej účasti a mojim poznatkom politiky (vyštudovaný odbor „verejná politika, verejná správa“) som získal post viceprezidenta. Moja úloha je pomáhať, zastupovať prezidenta STA a hájiť záujmy našich žiakov v SR a v zahraničí.

Zdroj: YouTube.com

Napriek tomu, že trnavský klub bol vytvorený pred tromi rokmi, už teraz dokážete na súťažiach konkurovať aj mimo Slovenska. Mám na mysli napr. medzinárodnú súťaž Lehel Vezér v Maďarsku. V meste Jászberény vaša žiačka Ema Baničová získala Matsogi druhé a súčasne tretie miesto. Ako vôbec získala obe ocenenia?

Ema Baničová na súťaži v Maďarsku skutočne získala v Matsogi 3. miesto a zároveň v Tuloch 2. miesto. Je to z dôvodu, že bola prihlásená na viacero disciplín na jednom turnaji. Pre lepšie pochopenie vysvetlím. V taekwonde sa súťaží v 5 disciplínach. Sú to: „Tuly“ (technické zostavy), „Matsogi (športový boj), „Wirok“ (silové prerážanie), „T-ki“ (špeciálne techniky – kopy) a „Hosinsool“ (sebaobrana – autentická scéna). Najviac sú preferované prvé štyri a Hosinsool sa dáva na veľké turnaje. To teda znamená, že môžeme svojich žiakov dať až do štyroch disciplín naraz v jeden deň. Taktiež sa vieme prihlásiť na vlastné riziko aj do vyššej kategórie (napr. v športovom boji do vyššej váhy). Tým pádom získame viac medailí. Príklad – ja osobne som vyhral behom jednej súťaže – trikrát zlato, dvakrát striebro a jeden bronz, jedna z mojich žiačok Alexandra Eckerová (9 rokov) získala naraz- 4 zlatá a jeden pohár (najlepšia žiačka). Samozrejme, máme množstvo šikovných žiakov, ktorí nosia domov i tri a viac medailí.

Aké dispozície či schopnosti by mal mať človek, ak chce vykonávať toto bojové umenie?

Žiadne. Skutočne žiadne. Mal som naopak množstvo žiakov, ktorí mali zdravotné problémy (šelest na srdci, srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia kĺbov a svalov, astma bronchiale a podobne). Ja sám mám vrodenú astmu a práve takého deti alebo žiaci ma presvedčili, že je jedno ako chorí či už fyzicky alebo inak ste, dá sa toho dokázať veľa. Trénujem s astmou viac ako 10 rokov aktívne a moje samotné súťažné výsledky sú dôkazom toho, že taekwondo a zdravý pohyb tela a mysle pomáha vyliečiť alebo aspoň čiastočne potlačiť negatívne dopady danej choroby. Ako príklad uvediem novozélandského trénera menom Ben Evans. Tento inštruktor sa venuje duševne a mentálne chorým deťom a trénuje ich. Jeho skupina sa nazýva „Special Needs Taekwon-Do. Je to jeden úžasný človek a sám poukázal a ukázal svetu jednu vec – „Taekwondo môže trénovať hocikto, či už zdravý jedinec, chorý, postihnutý bez rozdielu.“

Vo vašom klube vídavať aj pomerne veľmi mladých trnavských členov. Koľko rokov má najmladší?

Terajším najmladším našim žiakom je Matej, ktorý má 6 rokov. V minulosti som viedol jednu dobrovoľnú skupinu žiakov v obci Suchej nad Parnou pod názvom „Taekwon-Do a sebaobrana“. Spadalo to pod školský krúžok a chodilo tam viac ako 30 detí. Tam sme mali najmladšieho Martinka a ten mal cez 4 roky a bol veľmi šikovný a usilovný. Celkový počet našich žiakov je teraz okolo tridsať, s tým, že desať žiakov ma pod dvanásť rokov, ďalších desať ma od dvanásť do dvadsaťdva rokov a zvyšných desať je nad dvadsaťdva. Momentálne vekovo najstaršieho máme 44-ročného, veľmi aktívneho člena.

Keď sme ešte pri vašich najmladších členoch… S akými víziami prišli k vám? Dievčatá a chlapci chcú byť dnes v takom veku veľakrát svetovými hviezdami, hercami, spevákmi, úspešnými yotubermi, či bicyklistami napríklad ako Peter Sagan, ale pri bojovom umení je to asi špecifickejšie. To prišli a povedali, že chcú robiť taekwondo, alebo?

Tak samozrejme, nikto neprišiel za mnou so slovami „ja sa chcem biť“ alebo „ja chcem robiť taekwondo." Veľakrát deti prihlásia rodičia, čo je logické a rodičia majú tri hlavné vízie: „chcem aby sa moje dieťa vedelo brániť, chcem aby sa naučilo disciplíne a chcem aby malo zdravý pohyb“. Ja poviem ok, ideme na to (úsmev). Samozrejme, že každý máme svojich hrdinov, na ktorých sme sa chceli alebo chceme podobať. U mňa to boli najviac asi – Jean Claude Van Damme, Bruce Lee, Steven Seagal a podobne. Moji starší žiaci, ktorí ich poznajú taktiež im fandili a taktiež sa chcú vedieť brániť a mať zdravý pohyb a silu. Naše deti hlavne baví športový boj a že majú možnosť chodiť s nami na súťaže a prípadne vyhrávať. Tých súťaží je toľko, že skutočne sa dá každý víkend byť preč. Keď by som to bral v globále, tak všetci sa chcú vedieť brániť a ubrániť sa. Predsa žijeme v dobe, kde sa to niekedy vie veľmi dobre hodiť.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia

Foto: TKD Hwa-Rang Trnava

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame