Ojedinelý objav v našom meste: Trnavčania cestovali do Ríma aj pred sedemsto rokmi
Mimoriadne cenným a ojedinelým nálezom z tohtoročného archeologického prieskumu v Trnave na Štefánikovej ulici 4 je pútnický odznak, datovaný na prelom 13. a 14. storočia. Je dokladom, že jeho majiteľ, stredoveký Trnavčan, v danom období absolvoval púť do Ríma.
Odznak potom mohol ako pripomienku nosiť pripevnený na odeve alebo pútnickej palici. Podľa archeológa Branislava Lesáka je olovený predmet s motívom svätcov Štefana a Vavrinca zatiaľ jediným známym na území Slovenska.
Vzácne objavy
Parcela v historickom centre Trnavy vydala aj ďalšie vzácne nálezy, najmä 21 mincí z obdobia od začiatku 13. do polovice 14. storočia. Najčastejšími na parcele boli podľa vyjadrenia Lesáka nálezy fragmentov keramiky z odpadových jám zo 16. až 17. storočia, v ktorej prevahu mal kuchynský riad – rôzne hrnce, misy, trojnožky, ale aj stolová keramika – džbány. „Objavila sa aj habánska keramika z blízkych habánskych dvorov. Zo stredovekej keramiky prevláda redukčne vypálený kuchynský riad – hrnce, pokrievky, misy,“ informoval Lesák, ktorý pôsobí na Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Obchod s textilnými výrobkami dokladovali zase olovené plomby, ktorými sa výrobky pečatili ako doklad kvality a originality. Jedna z nájdených olovených plomb pochádza z rakúskeho mesta Tuln a do Trnavy sa dostala niekedy na prelome 15. až 16. storočia. Častými nálezmi boli bronzové lýrovité pracky z 13. až 14. storočia, rôzne ozdobné kovania, fragment bronzového svietnika z 15. storočia, ale aj detské hračky – hlinený koník, kostené hračky, tiež železný kľúč, podkova a železné zámky.
Výskumy v susedstve
Lokalita, kde od leta archeológovia kopali, sa stala miestom pamiatkových výskumov už niekoľkokrát. Výskumy sa robili aj v susedstve na Štefánikovej ulici 5 a 3. Predmetom výskumu na Štefánikovej ulici 4 sa stala jeho dvorová časť. Plochu asi 700 štvorcových metrov preskúmali do hĺbky 400 centimetrov, identifikovali sídelné horizonty od konca 12. do prelomu 16. a 17. storočia. Išlo o torzá obydlí a hospodárskych objektov postavených z dreva, hliny a spraše. K nim prináležali pochôdzne nivelety dvorovej časti parcely. Súčasťou boli aj objavy niekoľkých desiatok objektov typu studňa, odpadová jama, hrnčiarska či chlebová pec. V súčasnosti sa podľa Lesáka výsledky výskumu spracúvajú do formy výskumnej dokumentácie, ktorá bude predložená Pamiatkovému úradu a následne aj investorovi stavby. „Je snaha archeologický výskum Štefánikova 4 v Trnave predstaviť aj verejnosti vo forme prednášky či výstavnej prezentácie,“ dodal Lesák.
Foto: ilustračné