Raritný nález neďaleko Trnavy: Turisti považovali lebku z hrobu za kameň na chodníku

Prechádzali okolo nej a mysleli si, že je len kameňom. Nález je za takýchto okolností podľa archeológa KPÚ Matúša raritou.

Monika Hanigovská
Ilustračný obrázok k článku Raritný nález neďaleko Trnavy: Turisti považovali lebku z hrobu za kameň na chodníku
Zdroj: TASR

Doteraz posledným nahláseným kostrovým nálezom na území Trnavského kraja je jedinec pochovaný na archeologickom nálezisku Kostolec medzi obcami Ducové a Hubina pri Piešťanoch.

Jeho lebku vytŕčajúcu vrchnou časťou priamo do značkovaného turistického chodníka považovali niekoľko dlhých rokov návštevníci za kameň. To, že odolala tisícom nôh vďačí skutočnosti, že bola plná hliny.

Prišlo mu to divné

Tvarom „kameňa“ sa nikto nezaoberal, až turistovi Štefanovi Kubovičovi z Hubiny prišlo divné, že je taký pravidelný a má švy. Upozornil preto Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trnava. Podozrenie, že ide o ostatky, sa následne potvrdilo. Archeológovia najskôr vykopali lebku a následne celú kostru v dovtedy nedotknutom hrobe, kde bol jedinec pochovaný v skrčenej polohe.

„Pozornému návštevníkovi Kostolca vďačíme za tento nález, ktorý sa nám javí zaujímavý z viacerých hľadísk,“ povedal pre archeológ KPÚ Peter Grznár. Nevedia s istotou určiť, z akého obdobia pochádza, nakoľko nemal pri sebe žiadnu hrobovú výbavu, ktorá by im v tomto pomohla.

Komu patria ostatky?

V Kostolci sa pochovávalo v mladšej dobe bronzovej (1300 až 1000 pred naším letopočtom), v čase existencie hradiska velatickej kultúry, v stredoveku od polovice 9. do polovice 15. storočia, a tiež v novoveku od konca 16. do začiatku 19. storočia. Do úvahy v prípade nájdeného hrobu prichádzajú prvé dve možnosti.

„Buď ide o praveký hrob z doby bronzovej, čo by vysvetľovalo skrčenú polohu kostry. Ak je to tak, plocha pravekého hradiska bola rozsiahlejšia, ako sme sa domnievali. Druhou možnosťou je stredoveký pôvod kostry a v tom prípade situovanie na okraj regulárneho pohrebiska, čo môže svedčiť o sociálnej vylúčenosti pochovaného,“ povedal.

Nález za takýchto okolností je podľa archeológa KPÚ Matúša Sládka raritou. V roku 2017 nahlásili občania KPÚ až štyri kostrové nálezy. „V Kamennom mlyne v Trnave, Modranke a Senici a teraz v Kostolci,“ ozrejmil archeológ.

V predošlých rokoch to býval spravidla jeden. Za nárast, ako uviedol, možno vďačiť väčšej osvete i skutočnosti, že pri vzácnych archeologických nálezoch môže dostať nálezca až sto percent vyčíslenej hodnoty.

Cena sa vyčísliť nedá

Pri kostrových nálezoch sa ale hodnota vyčísliť nedá. „Nálezné nedostane ani Štefan Kubovič. Ale bol počas výskumu prítomný aj so svojou dcérkou a veľmi sa o všetko zaujímal,“ dodal Sládok. Národná kultúrna pamiatka Kostolec sa nachádza na dolomitovom výbežku pohoria Považský Inovec. Lokalita patrí k významným slovenským polykultúrnym archeologickým náleziskám.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame