Trnavčan Miloš Biháry (21) má hudbu v krvi: S klavírom to vie naozaj krásne
Robí nám dobré meno a s klavírom to naozaj vie. Trnavčan Miloš Biháry (21) za svoje výkony pozbieral už niekoľko pekných ocenení. My sme ho vyspovedali.
Miloš Biháry si na svoj úplne prvý kontakt s klavírom nespomína, nakoľko podľa slov jeho rodičov bol priveľmi malý – asi trojročný -, keď už sledoval so zaujatím svojho strýka pri klavírnej hre. Dnes, keď príde na pódium a sadne si za tento hudobný nástroj, vníma v celom vesmíre práve len klavír a samého seba. A až potom samotný potlesk publika.
Zoznámte sa s Trnavčanom, ktorý napriek tomu, že ešte len nastupuje do prvého ročníka VŠMU, stihol už účinkovať napríklad na záverečnom koncerte festivalu Viva Musica!, či na Medzinárodnom festivale hudby v Piešťanoch a svoju hru predviedol aj v Slovenskej filharmónii. Predstavujeme vám Miloša Biháryho.
Musím sa priznať, že mi telom prešli zimomriavky. A to vtedy ako som sa započúvala do vášho klavírneho prevedenia Čajkovského Piano Concerto b mol, ktoré ste zahrali pomerne nedávno so Symfonickým orchestrom Konzervatória v Bratislave. Ľudia pri takýchto koncertoch majú možnosť vidieť len tú akúsi najkrajšiu časť… Koľko práce je však napríklad za takýmto jedným vystúpením?
Ďakujem. Čajkovského koncert pre klavír a orchester b mol som mal možnosť viackrát hrať napríklad na Medzinárodnom festivale hudby v Piešťanoch, v Slovenskej filharmónii a na záverečnom koncerte festivalu Viva Musica! Áno, je pravda, že publikum vidí daný výsledok, za ktorým je ale veľa tvrdej práce a hodín cvičenia a pripravovania sa, či už samostatne alebo s orchestrom. Veľmi dôležité je nájsť spoločnú cestu s orchestrom a dirigentom, pracovať spoločne na súhre a koncepte skladby, aby výsledok bol profesionálny.
Počas koncertovania stretávate aj známe mená… Aká bola napríklad spolupráca s dirigentom Braňom Kostkom? Je prísny?
Možnosť stretnúť sa a spolupracovať s Braňom som mal na záverečnom koncerte festivalu Viva Musica. Naša spolupráca bola, si myslím, na vysokej úrovni a veľmi plodná, nakoľko Braňo pristupoval dielam veľmi profesionálne. Atmosféra na skúškach bola veľmi pozitívna, zažili sme kopec srandy a bola to pre mňa veľmi príjemná skúsenosť spolupracovať s Braňom a členmi orchestra , ktorý bol rôznorodý, ako napríklad umelci zo Slovenskej filharmónie, Rozhlasu, SND, VŠMU ale aj bratislavského Konzervatória.
„Ten pocit, keď prechádzate Bratislavou a vidíte sa na bilbordoch,“ tak ste sa vyjadrili pred nedávnom na sociálnej sieti, keď ste sa vyfotili pred bratislavským pútačom, ktorý informoval o spomínanom festivale.. Prezraďte, aký to bol teda pocit?
Bol to super pocit vidieť sa na každom rohu v Bratislave na reklamných bilbordoch so známymi tvárami, ale hlavne som sa tešil na ten koncert, ktorý, myslím, že sa vydaril.
Keď sme už pri pocitoch. Dokážete pri hre vôbec vnímať obecenstvo? Je asi náročné sústrediť sa na všetko okolo hry – od nôt, nástupu, tiež sa zladiť s orchestrom, možno príde aj tréma a kto vie, na čo ešte všetko treba pamätať…
Hneď ako prídem na pódium a sadnem za klavír, to vnímam tak, že v celom vesmíre je len klavír a ja. To je ten najdôležitejší moment pre mňa, ako sa do toho ponoriť a sústrediť sa. Keď dohrám a obecenstvo začne tlieskať, vnímam to ako poďakovanie a viem, že sa im to páčilo a to ma veľmi teší. A čo sa týka trémy ? Pred koncertom trému nemávam, skôr je to akýsi pocit zodpovednosti.
Ako ste sa vôbec dostali takto blízko k hudbe? Kto vás k nej (pri)viedol?
S hudbou som vyrastal, nakoľko moji rodičia ma k nej viedli. Obaja rodičia pochádzajú z hudobníckych rodín, otec hrával kedysi aktívne na klarinete. Tak bolo jasné, že aj ja budem hudobníkom, lebo som chcel.
Spomeniete si aj dnes, keď ste si prvýkrát sadli za klavír?
Na úplne prvý kontakt s klavírom si nespomínam, nakoľko som bol veľmi malý – mal som približne tri roky, viem to len z počutia od rodičov. Môj strýko hrával na klavíri a vždy, keď sme prišli na návštevu k babičke, tak cvičil a vždy som si k nemu sadol a pozorne ho sledoval. Strýko si to všimol, že ku klavíru inklinujem, tak ma začal učiť. Neskôr som chodil súkromne a následne ma rodičia prihlásili do ZUŠ M. Schneidera-Trnavského a postupne sa to rozvíjalo.
Povedzme, že sa chcem naučiť hrať… aké predpoklady by som musela mať? Čo je nevyhnutné vedieť a načo sa musí človek pripraviť?
Tak prvom rade je nevyhnutné mať talent a mať rád hudbu. Dôležité je sa pripraviť na to, čo to všetko obnáša. Sú za tým hodiny cvičenia, veľa trpezlivosti, veľa stráveného času zaoberaním sa hudbou. To sú také základné veci.
Museli ste sa na úkor klavíra niečoho vo svojom osobnom živote vzdať?
Nemusel som sa ničoho vzdať v mojom živote na úkor hudby, lebo hudba je mojím životom.
Určite ste získali aj nejaké ocenenia…
Získal som napríklad šesťkrát ocenenie zlaté pásmo, prvé miesto na Nitrianskej Lune a cenu za absolútneho víťaza, dvakrát prvé miesto v Bojnice Piano v modernom rytme a prvé miesto za spontánny jazzovy prejav. Medzi moje aktuálnejšie úspechy patrí cena za inštrumentálny výkon v Nových tvárach slovenského jazzu, druhé miesto na International Competition Forum per Tasti, ocenenie na Medzinárodnej klavírnej súťaži v Brne a z projektu ,,Talenty novej Európy" a dvakrát ocenenie v súťaži Slovenského konzervatória.
Po letných prázdninách nastupujete na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Na aký odbor vás prijali?
Áno, momentálne nastupujem na VŠMU v Bratislave, v odbore hra na klavíri a zároveň si robím špecializáciu v odbore kompozícia na Konzervatóriu v Bratislave.
Ktorú skladbu zvyknete najradšej hrávať?
Všetky skladby, ktoré mám v repertoári mám rád. Najviac sa mi páčia diela z romantizmu napríklad od Fryderyka Chopina a Franza Liszta.
Teraz na chvíľu z iného konca. Aj profesionálnych športovcov dokážu potrápiť svalové kŕče. Ako to je pri umelcoch? Vždy ma zaujímalo, či môže napríklad klavirista pri samotnej hre dostať kŕč…
Áno, môže aj klavirista dostať kŕč, ak nevie narábať s hygienou hracieho aparátu, teda ak zle cvičí alebo necvičí vôbec. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku ( smiech).
Okrem iného ste aj členom hudobnej formácie Miloš Biháry&JazzFunkBrothers, kde zastávate, ak sa nemýlim, pozíciu klaviristu…
Áno, okrem klasickej hudby hrám aj jazz so svojou kapelou Miloš Biháry Jazz Funk Brothers. Hráme jazz štandardy, funk, Groove, ale aj klasické diela ,ktoré aranžujem do jazz-funkovej podoby. Máme v repertoári aj vlastnú tvorbu. Veľmi ma inšpiruje klasická hudba ako Fryderyk Chopin, Franz Liszt, Bach, Rachmaninov, ale aj čerpám inšpiráciu zo starých jazzistov ako Oscar Peterson , Bill Evans ale aj novodobých ako Herbie Hancock , Chick Corea, Robert Glaper a iné.
A pomedzi to stíhate aj aktívne vystupovať po Slovensku…
Hráme v rôznych mestách po celom Slovensku, ale aj v zahraničí – v Grazi, vo Viedni, Brne, Prahe a podobne.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia