Dominika Handzušová Rôzne

Žena, ktorú poznajú mnohí Trnavčania: Zachraňuje životy plavcom i korčuliarom

V lete ju môžete stretnúť na kúpalisku v Kamennom mlyne. Keď však príde čas na mrazenie ľadu, sťahuje sa na zimný štadión. Nehovoríme ale o športovkyni. Prinášame vám rozhovor so zdravotníčkou a pedagogičkou Andreou Horváthovou.

Ilustračný obrázok k článku Žena, ktorú poznajú mnohí Trnavčania: Zachraňuje životy plavcom i korčuliarom
Foto: Dominika Handzušová

Pracuje ako učiteľka na Špeciálnej škole, počas leta však pôsobí ako zdravotníčka pri vode a cez zimu na ľade. Pri tejto práci zažije množstvo zaujímavých prípadov, od pomoci pri obyčajnom štípanci od včely po skutočnú záchranu života a vážne hokejové zranenia.

Akú školu máte vlastne vyštudovanú, medicínu alebo učiteľstvo?

Chodila som na strednú zdravotnú tu do Trnavy. Potom som sa hlásila na špeciálnu pedagogiku, kam ma nezobrali. Keď som chcela ísť robiť do nemocnice, tak už bolo na to neskoro, miesta už boli obsadené. Jediné voľné miesto bolo v jasliach, kde som bola rok, potom som šla na materskú, počas ktorej som vyskúšala opäť špeciálnu pedagogiku, kam ma zobrali. Študovala som učiteľstvo pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Chcela som ostať v zdravotníctve, napríklad ostať v nemocnici a učiť tam na detskom oddelení. Nemocnica ma však neodporučila a tak som musela zo zdravotníctva odísť. Ďiaľkovo som ďalej študovala špeciálnu pedagogiku a medzitým som nastúpila do vtedy ešte osobitnej školy. Najprv ako vychovávateľka, potom po dokončení školy ako učiteľka. Tam už som 27 rokov.

Ako ste sa od učiteľstva dostali späť k zdravotníctvu?

Keď som bola na materskej s dcérou, začali sme chodievať do Kamenáča. Kedysi na kúpalisku neboli osobitne plavčíci a zdravotníci, sám plavčík robil aj zdravotníka. Chodievala som sa tam kúpať a keď bolo treba, tak som pomohla. Pán Pejkovič (správca kúpaliska, pozn. aut.) ma tam zamestnal, vzal ma neskôr aj na verejné korčuľovanie a cez to som sa dostala aj na hokej. Popri práci učiteľky som teda v lete na Kamenáči ako prvá pomoc. Keď začne verejné korčuľovanie, tak som tam ako prvá pomoc, plus hokejové zápasy, kde som na zápasoch od štvrtákov po deviatakov.

Hokej je dosť nebezpečný šport. Keď vidíme žiacke zápasy, zdajú sa nám byť pomalšie, ale určite ste už zažili aj škaredšie zranenia. Na aké najvážnejšie si spomínate?

Napríklad Peťo Jedlička, teraz rozhodca, ešte keď hrával hokej, trikrát po sebe mal zlomenú kľúčnu kosť, v podstate na tom istom mieste. To patrí medzi bolestivé zranenia. Z toho dôvodu vlastne s hokejom aj skončil. Medzi najčastejšie z vážnejších patria otrasy mozgu. To sa ma chlapci stále pýtajú, čo sa im stalo, ako sa im to stalo, dokolečka si to opakujú. Ďalšie sú narazenia, čo niekedy bolí aj viac, ako keď je niečo zlomené. Niekedy sú tu rodičia autom a vezmú dieťa na pohotovosť, pri vážnejších sa volá záchranná služba. Na nosidlách napríklad vyniesli Borisa Žilinského, ktorý mal po náraze do mantinelu niečo so stavcami. To bolo vážnejšie, bol aj dlhšie bez hokeja.

Stávajú sa na hokeji aj zranenia, ktoré priamo s hrou nesúvisia?

Na jednom turnaji žiačikov ma zavolali tréneri po zápase do kabíny. Jedného z hráčov veľmi bolela hlava. Bolesti mu vôbec neustupovali, tak sme zavolali záchranku. Ten chlapec mal jedenásť rokov a dostal porážku. Niečo také som nezažila, ani som o ničom podobnom nepočula. Odviezli ho do Bratislavy a neviem, ako to s ním nakoniec dopadlo, pretože bol odniekiaľ z Bystrice. Keby šlo o Trnavčana, tak si to viem zistiť, ale takto už ťažšie.

A čo na kúpalisku? Stalo sa, že ste museli kriesiť topiacich sa?

Mali sme pritopených, napríklad malé dievčatko, mamina naň nedávala pozor. Hralo sa na strane, kde je najhlbšia voda, a spadlo do nej. Plavčík hneď skočil a vytiahol ho. Malá bola pri vedomí, napila sa ale nejakej vody, stále zvracala. Mamina povedala, že je autom a vezme ju do nemocnice, no naraz pozerám, že ju uložila, že ide spať. Bola síce naoko v poriadku, no môže nastať druhotné utopenie. Keby zaspala, voda jej môže zaliať pľúca a môže zomrieť. Vzala som ju preto hneď na ruky a volala záchranku.

Čo iné sa ešte môže pri vode prihodiť?

Máme aj veľa prípadov počas invázie hmyzu. Keď boli väčšie horúčavy, ja som od rána do večera nerobila nič iné, len ošetrovala štípance. Keď to nie je alergik, tak je to v pohode, no mala som aj sedemročného chlapca, ktorého prvý raz poštípala osa, do pery. Najprv vyzeral v pohode, dala som mu zodac, ľadovali sme to, no naraz to začalo extrémne opúchať. Zavolali sme teda záchranku.

Mali ste aj prípad, kedy ste skutočne vedeli, že ste zachránili svojou prácou život?

Boli tu raz dvaja chalani z východu, ktorí tu prišli na dva dni pracovať a medzitým sa boli okúpať. Ako prechádzali okolo mňa, tak jeden z nich skolaboval. Hneď som ho vzala do svojej miestnosti. Zisťovala som, či nepili, či nemá prehriaty organizmus, no sťažoval sa na bolesti v oblasti brucha. Zavolala som teda záchranku, záchranari keď prišli tak mu ešte začali nadávať, že čo simuluje, nech sa postaví a nech si prejde do sanitky. Upozornila som ich, že som mu niečo nahmatala a že to bude podľa mňa niečo vážnejšie. Pichli mu injekciu od bolesti a odviezli do nemocnice, až neskôr som sa dozvedela, že mu praskol žalúdočný vred. V poslednej chvíli teda operácia, keby som záchranku nevolala a neodviezli by ho, mohol aj zomrieť.

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM