Júlia Vargová Rôzne

Biológ Jozef Kováčik v ROZHOVORE: Aj rastliny pociťujú stres

S Jozefom Kováčikom, biológom, ktorý momentálne vyučuje na Trnavskej univerzite, sme sa porozprávali o výskume, rastlinách, ale aj o trnavských študentoch.

Ilustračný obrázok k článku Biológ Jozef Kováčik v ROZHOVORE: Aj rastliny pociťujú stres
9
Galéria
Zdroj: Jozef Kováčik

Botanika a učenie sú jeho srdcovými záležitosťami. Nechcel len jednoducho učiť, vybral si vzdelávanie tých, ktorí budú mať na starosti učenie ďalších generácií.

Doc. RNDr. Jozef Kováčik, PhD., učí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Je členom redakčných rád troch zahraničných vedeckých časopisov. Medzi nimi je i Flora, najstarší botanický časopis, ktorý vychádza nepretržite už 200 rokov.

Jeho záľubou sú rastliny, špeciálne mäsožravé rastliny, bromélie/tilandsie a orchidey. V súčasnosti sa v rámci vedeckovýskumnej činnosti zaoberá fyziológiou rastlín, ťažkými kovmi, antioxidantmi, fenolovým metabolizmom, oxidačným a abiotickým stresom rastlín.

Ako ste sa dostali k botanike?

V podstate už na základnej škole. K rastlinám som mal vzťah už od mala. Dedo učil pestovateľské práce a získal som k tomu vzťah aj ja. Vedel som, že chcem byť učiteľ. Kupoval som si rôzne mäsožravé rastliny, zaujímal som sa o to. Viac ako učenie na základnej alebo strednej škole ma neskôr lákala aktívna vedeckovýskumná činnosť. Vyštudoval som jednoodborovú biológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ako by ste zhodnotili dnešných študentov?

Zdajú sa akosi menej zapálení pre vec. Chýba im nadšenie. Samozrejme, česť výnimkám a som rád, že aj medzi našimi študentmi sú aj takíto nadšenci. Dnes však študenti skôr čakajú – daj mi prednášky a možno si z toho niečo zapamätám aj dlhšie ako len na skúšku. My sme dostali desať kníh a museli sme si informácie vyhľadať a spájať. Keď sa študentov spýtam, či niečo pestujú alebo chovajú, často znie odpoveď nie. Mnohí z nich vyrastali v bytoch, a tak sa pýtam, kde zacítili volanie biológie. Kde nabrali pocit, že by chceli byť učiteľmi biológie až do penzie, na ďalších tridsať rokov? Málokto vie odpovedať.

Takže im chýba to prvotné nadšenie, ktoré ste vy mali?

Presne tak, absentuje mi to elementárne nadšenie. Za mojich študentských čias prichádzalo odhadom deväťdesiat percent študentov s radosťou, že študujú to, čo si vysnívali, čo chcú. Teraz je to naopak, možno desať percent. Teoretické prednášky spájame s praktickými ukážkami a pokusmi, no ani tie ich zväčša nenadchnú. Musím však uznať, že pri anonymnom hodnotení predmetov ocenili práve toto prepájanie s praxou a verím, že aj to je signálom ich rastúceho nadšenia pre štúdium vo vyšších ročníkoch.

Chodíte aj do terénu?

Nedávno sme boli poznávať ihličnany v trnavskej botanickej záhrade. Pritom mi napadlo, že v rámci biomonitoringu je to výborné miesto, kde sa dajú okrem ihličia pozbierať i lišajníky.

Ako je na tom školské vybavenie?

Od môjho príchodu Pedagogická fakulta TU zakúpila finančne náročnejšie vybavenie, a tým sa umožnilo viesť výučbu biológie, resp. botaniky kvalitnejšie. Máme tu vybavenie, s ktorým je možné robiť záverečné experimentálne práce, ale, samozrejme, vždy je priestor na rozvoj a dnešná biológia už vyžaduje naozaj dobré technické zázemie. Potešujúce tiež je, že sa stále nájdu aj študenti, ktorí chcú robiť aj praktický laboratórny alebo terénny výskum. Som rád, že vedenie fakulty podporuje rozvoj a zdieľa túto víziu.

Na čom momentálne pracujete?

Jedným z hlavných výskumných smerov je skúmanie stresu rastlín. Stres je vlastne negatívny vplyv prostredia na organizmus. Rastliny sa nemôžu pohybovať a pred stresom utiecť. Stresujú ich najmä environmentálne faktory, ako sú sucho, zvýšené slnečné žiarenie, nedostatok živín. Tiež sa pod to podpisuje rastúca priemyselná výroba a stále viac aktuálne je aj zvýšené množstvo ťažkých kovov v prostredí. Práve vplyvom kovov na fungovanie rastlín sa zaoberám najviac.

A ako vplývajú?

Vysoké množstvo kovov v prostredí spôsobuje hlavne spomalenie rastu a zmeny sfarbenia rastlín. Dochádza tiež k zmenám obsahu rôznych látok, spoločným symptómom stresu v rastlinách je zmena tzv. oxidačného stavu, čo je zvýšenie tvorby látok, ktoré vznikajú zo vzdušného kyslíka.

Kovy teda škodia rastlinám. Dostanú sa cez ne aj k nám?

Obvykle platí úmernosť, že čím viac kovov je v prostredí, tým viac ich rastlina obsahuje. Škodlivosť každého kovu závisí vždy od toho, koľko sa ho v danej rastline hromadí. Ak je rastlina schopná zadržať kov v koreňoch a tým sa ho z pôdy cez korene dostáva málo do nadzemných častí, potom je to ten lepší prípad (to je typické napr. pre olovo, chróm, meď). Mnohé kovy sa však dokážu pohybovať v rastline relatívne rýchlo a potom sa hromadia aj v nadzemných častiach, čo je nežiaduce pri listovej a plodovej zelenine, ale aj v liečivých rastlinách (a deje sa to napr. pri kadmiu, nikli, zinku). Z hľadiska škodlivosti práve kadmium a nikel (ale i olovo a ortuť) možno považovať za hlavné negatívne prvky, keďže v rastlinnom organizme (s výnimkou stopových množstiev niklu) ani nemajú žiadnu metabolickú úlohu.

Koľko tam tých kovov teda je?

V rámci Slovenska sme sledovali obsahy rôznych kovov v rumančeku a púpave. Príjem kovu do rastlín je výrazne ovplyvnený jeho množstvom v prostredí a práve preto je potrebné sledovať ich obsah v zelenine, čajovinách a podobne. Hoci pre obsah kovov v liečivých rastlinách neexistujú presné smernice, možno vychádzať z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a tiež zo smerníc napr. pre listovú zeleninu. Výsledky boli priaznivé, čo ukazuje, že máme stále relatívne čisté prostredie, hoci nárast priemyselnej činnosti a dopravnej prevádzky to môže lokálne negatívne zmeniť.

Robíte výskum aj v Trnave?

V štádiu realizácie sú zbery iných liečivých rastlín, napr. materinej dúšky a skorocelu v rôznych častiach Slovenska i v rámci mesta Trnava. Uchádzame sa tiež o podporou projektu u domácej Agentúry na podporu výskumu a vývoja s cieľom zmapovať obsahy rôznych kovov v rastlinách i v živočíchoch v širšom okolí Trnavy. Práve stanovenie obsahu kovov vyžaduje nemalé finančné prostriedky, je však prínosné z hľadiska poznania, ktoré rastliny a z ktorých lokalít by mohli byť potenciálne škodlivé pre človeka. Okrem liečivých rastlín sa zaoberáme aj výskumom vplyvu kovov na riasy, keďže mnohé z nich sa používajú aj v potravinárstve.

Keďže s rastlinami priamo pracujete a viete, čo môžu obsahovať, kupujete si napríklad čaje z obchodu?

Príležitostne áno. Vždy však radšej uprednostním produkty z lokálnych zdrojov, o ktorých viem, odkiaľ pochádzajú. A v rámci spolupráce máme aj možnosť preveriť v nich obsah kovov. Aj pri zelenine a ovocí vždy radšej uprednostním slovenskú produkciu.

A čo ovocie, zelenina či bylinky z balkónových záhradiek?

Dnes je moderné načiahnuť sa na balkón a odtrhnúť si šalát či paradajku. Ak sa pestujú v blízkosti ciest, môžu v nich byť rôzne kovy, no otázka je v akom množstve. Väčšina kovov sa dá z povrchu plodu zmyť. Záleží aj na tom, ako je situovaný bytový dom. Či priamo k ceste, alebo na odvrátenú stranu. Vplyv má aj smer vetra. Isté riziko by tam mohlo byť, no za dva mesiace, kým dopestujete bylinku, budú nálezy iste v normách.

Ako sa dajú využiť výsledky výskumu ťažkých kovov v rastlinách?

Tieto experimenty nám dávajú informáciu o tom, ako vieme znížiť príjem škodlivých kovov do rastlín (a tým sú bezpečnejšie pre naše použitie), alebo presne naopak, ako vieme rastliny „prinútiť“ prijať viac kovov a tým je možné využiť ich pre tzv. fytoremediáciu, odstraňovanie škodlivých kovov z pôdy vysadením rastlín. Tie ich príjmu a potom sú pozbierané a spálené. Následne je popol možné aj chemicky spracovať.

Pokiaľ ide o vysádzanie zelene v meste, má aj to význam ohľadom odstraňovania škodlivín?

Samozrejme. Napríklad platany dokážu účinne akumulovať pevné častice (napr. tzv. PM10) z emisií. Zelene v našich mestách určite nie je prebytok, takže každá zelená plocha je plusom pre všetkých obyvateľov.

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM