Poklady z neprebádaných hlbín: Archeológia pod vodou je na Slovensku v plienkach
Archeológia riek je na Slovensku ešte len v začiatkoch. Odborníci z Trnavskej univerzity sú v archeológii pod vodou priekopníkmi.
Po kolená alebo i viac vo vodách Váhu hľadali v tomto týždni archeológovia pri Seredi pozostatky vodných stavieb. Pedagógovia Katedry klasickej archeológie na Trnavskej univerzite (TU) v Trnave sú v archeológii pod vodou na Slovensku priekopníkmi, tomuto odboru sa na univerzitách zatiaľ nevenuje nikto ani v susedných Čechách či Rakúsku.
Vedúca výskumu Klaudia Daňová z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a odborná asistentka katedry TU Miroslava Daňová povedali pre TASR, že hľadajú stopy po mostoch ponad rieku.
V Seredi ich bolo hneď niekoľko, pretože mesto bývalo v stredoveku významným dopravným uzlom, na brehu Váhu sídlila aj mýtnica.
Všetko, čo archeológovia našli pod hladinou, zamerali a zdokumentovali. „Nálezy stadiaľto nám pomôžu doplniť skladačku o vodných stavbách na Váhu,“ uviedla M. Daňová. Potom sa pustia ďalej na Považie. Prácu im v Seredi pomohli uľahčiť vodohospodári, ktorí hladinu Váhu znížili oproti bežnému stavu najmenej o 15 centimetrov.
Obe archeologičky majú za sebou už tri ročníky medzinárodnej Letnej školy archeológie pod vodou, ktorú M. Daňová v spolupráci s Irenou Radič Rossi z katedry archeológie Zadarskej univerzity pripravila na chorvátskom ostrove Pašman. No archeológia pod vodou v mori a v rieke sa podľa jej slov odlišuje.
„Archeológiu riek na Slovensku doposiaľ nikto nerobil, alebo iba v kritických prípadoch, ak išlo o záchranu nejakého nálezu,“ konštatovala. Iná ako v mori je v rieke viditeľnosť pod hladinou, niekedy iba tridsať až štyridsať centimetrov, iný je aj spôsob dokumentácie nálezu.
Preto sa teraz spolu s kolegyňou a menovkyňou Klaudiou Daňovou, pričom obe aktívne potápajú, snažia uvádzať archeológiu riek u nás do praxe a pripravujú jej metodiku. „Aby aj ďalší kolegovia mohli robiť takéto výskumy. Je to naozaj veľká výzva,“ uviedla Daňová. Voda má zase tú výhodu, že uchová aj artefakty z dreva či kože, ktoré pod zeminou postupne degradujú.
Na koniec septembra pripravuje Katedra klasickej archeológie TU na jazerách v Senci prvú slovenskú školu archeológie pod vodou. Chorvátski archeológovia budú školiť prihlásených slovenských a českých kolegov a tiež potápačov základné dokumentačné metódy a ďalšie postupy.
„V prípade potápačov ide napríklad o schopnosť rozpoznať, kedy o archeologický nález ide a kedy nie, kedy je potrebné ho pod hladinou ponechať,“ doplnila Daňová. V rámci akcie sa na Trnavskej univerzite uskutoční aj prednáška otvorená pre verejnosť.
Foto: ilustračné
