Byť či nebyť súčasťou Trnavy? Obyvatelia Bieleho Kostola odpovedajú rôzne

Nie je pritom vylúčené, že súčasný stav nie je konečný. Biely Kostol stáročia fungoval ako samostatné sídlo, no v roku 1974 bol pričlenený ako miestna časť k mestu Trnava, rovnako ako ďalšie dve obce – Modranka a Hrnčiarovce nad Parnou. Všetky tri dediny majú trvalé skúsenosti s využívaním infraštruktúry mesta, Bielokostolčania chodia do Trnavy za prácou, do školy, k lekárovi.

Približovanie sa

Rozvoju Bieleho Kostola obdobie pričlenenia však asi nijako výrazne nepomohlo, a tak sa v roku 1992 konalo referendum a to rozhodlo o odčlenení. Do obce sa „vrátil“ post starostu, má vlastné zastupiteľstvo a kompetencie, ktoré dovtedy nemala. Súčasný starosta Pavol Kováč, ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie, má z titulu svojho povolania architekta na budúcnosť v tomto smere pomerne jasný názor.

„Biely Kostol je od Trnavy odčlenený administratívne, ale územne už takmer nie. Zástavbou pri Kamennom mlyne na strane Trnavy a našou na Podolkoch sa k sebe približujeme relatívne rýchlo. Okrem toho má krajské mesto v zálohe aj ďalšiu výstavbu rodinných domov v lokalite Kočišské, čo už „medzeru“ medzi nami úplne vykryje,“ povedal Kováč.

Minimálna vzdialenosť od krajského mesta má na svedomí aj zatvorenie miestnej školy od roku 2015 – činnosť školy ako zariadenia však nebola zrušená, ale prerušená. „V súčasnosti tvoríme školský obvod spolu so susediacou obcou Ružindol, kde je aj sídlo a areál školy. Ale rodičia napriek tomu vozia deti aj do Trnavy. Je to pre nich jednoduchšie, po ceste do práce tým smerom deti vysadia, po skončení zase zoberú alebo školáci prídu autobusom, k nám chodí pravidelná linka trnavskej MHD,“ povedal starosta. Obec nemá ani svojho lekára a ako dodal, nevytvára v podstate žiadne väčšie pracovné príležitosti, obyvateľov živia podniky v Trnave alebo v okolí.

Čo vravia obyvatelia?

Biely Kostol vníma architekt na stoličke starostu ako dobré miesto pre Trnavčanov, ktorí si v obci stavajú na nových lokalitách svoje bývanie. Obec si zachováva ešte stále pokojný vidiecky ráz v dotyku rušného mesta, čo považuje za jednu z jej devíz. „Samostatná existencia nám umožnila napríklad uchádzať sa o prostriedky z rozvojových fondov,“ konštatoval Kováč. Obec sa sama rozhoduje, kde a čo zrealizuje, a nemusí čakať, ako bývalo, na rozhodnutia trnavskej radnice.

Samotní Bielokostolčania vnímajú osamostatnenie rôzne. Starousadlíčka Henrieta povedala, že je lepšie byť súčasťou mesta ako obcou, ktorá nemá veľa možností prísť k väčším financiám prostredníctvom daní. „Aj tak to speje k spojeniu, keď už máme takú ulicu, kde jedna strana s domami patrí do Bieleho Kostola a druhá do Trnavy. Bolo to nešťastné riešenie, to referendum,“ povedala.

Pani Milada, ktorá už medzitým býva v Trnave, si myslí to isté. „To máte, ako keď žije žena sama, nemá od koho pýtať peniaze. Vo väčšej kase sa nájde viac peňazí ako v menšej obecnej, keď sa má niečo robiť. Podnikateľov je v obci málo, aby niečo podporili,“ uviedla. Peter, ktorý je už v seniorskom veku, povedal, že jemu vyhovuje súčasný stav. „Obecný úrad robí, čo môže,“ konštatoval. Slabinu vidí v autobusových spojoch, ktorých je večer a počas víkendov málo.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia