Tlačové správy

Dobré skutky detí dokážu liečiť spoločnosť: Ocenenia Detský čin roka 2020

Jubilejný 20. ročník projektu prebieha pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej a pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Ilustračný obrázok k článku Dobré skutky detí dokážu liečiť spoločnosť: Ocenenia Detský čin roka 2020
Zdroj: Detskycin.sk

Projekt Detský čin roka každý rok dokazuje, že deti sú schopné urobiť veľké veci. Deti vedia, čo hľadajú a s naliehavosťou im vlastnou, dospelých na to upozorňujú. S vierou v dobro pomáhajú známym i neznámym, všímajú si svoje okolie, premýšľajú ako spraviť všedné dni krajšími. Tešia sa, že pomohli rodine, kamarátom, cudzím ľuďom, či bezdomovcom. Prírodu vidia v očiach zatúlanej mačky či opusteného malého ježka, nezatvárajú oči nad hromadou odpadkov pri rieke a s radosťou rátajú každý vlastnoručne zasadený strom. Na svet sa pozerajú inak ako dospelí. Deti presviedčajú iné deti, dospelých i celú spoločnosť o tom, že konanie dobrých skutkov je realita, ktorú môžeme žiť.

„Rok 2020 bol veľmi náročný pre nás všetkých a možno viac ako inokedy sme potrebovali dobro okolo seba. Sme preto veľmi radi, že sme mohli projekt realizovať. Bola to veľmi silná a krásna skúsenosť, lebo sme si overili, že dobro nezastavia hranice ani vzdialenosť. Potvrdilo sa, že napriek online realite, v ktorom sme žili a žijeme, skutočné dobré skutky sa diali priamo v našej bezsprostrednej blízkosti. A vďaka novej kategórii Dobrý čin na nete sme sa presvedčili, že dobré skutky sa môžu realizovať aj online priestore,“ dodáva k projektu Saša Broadhurst-Petrovická, štatutárka OZ Detský čin roka.

Priebeh projektu Detský čin roka 2020 V prvej etape projektu občianske združenie Detský čin roka motivovalo deti k robeniu dobrých skutkov a vyzvalo deti i verejnosť k zaslaniu príbehov o dobrých skutkoch detí. Písali deti, učitelia, rodičia i neznámi ľudia, ktorým deti pomohli.

40 nominovaných príbehov Počas leta výberová komisia vybrala 35 nominovaných skutkov v nasledovných siedmych kategóriách: Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin a nová kategória Dobry čin na nete.

Detská porota – čítanie príbehov na školách V druhej etape projektu učitelia s deťmi čítali príbehy na hodinách etickej výchovy, slovenského jazyka, náboženskej výchovy či v školskom klube. Spoločne sa rozprávali s deťmi o príbehoch a hodnotách, ktoré detské skutky prinášajú.

V roku 2020 boli príbehy k dispozícii aj v online forme. Príbehy načítali Katarína Brychtová a Ludwig Bagin a sú dostupné na webstránke www.detskycin.sk.

Náročná situácia spojená s pandémiou a uzavretými školami potvrdila, že tento nový spôsob prezentácie príbehov bol veľmi využívaný pedagógmi a všetky kategórie mali spolu viac ako 10 000 vzhliadnutí.

Každé dieťa malo právo vybrať a oceniť jeden z príbehov v každej kategórii, čo je podľa pedagógov mimoriadne zaujímavá skúsenosť pre deti. Uvedomujú si rozdiely vo výbere príbehov, učia sa chápať rozdielnosť vo vnímaní, navzájom o príbehoch rozprávajú. Právo individuálneho hlasu dalo každému dieťaťu možnosť uvedomiť si vlastnú hodnotu a akceptáciu zo strany ako kolektívu, tak i celej spoločnosti.

21 874 detí z 305 slovenských škôl rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v jednotlivých kategóriách.

Online Anketa pre verejnosť v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk Anketa pre verejnosť bola realizovaná predovšetkým pre dospelých, ktorí touto formou mohli podporiť dobro a inšpirovať sa dobrými skutkami detí. Je to tiež cesta ako upriamiť pozornosť verejnosť k témam, ktoré projekt prináša.

V online hlasovaní detské skutky získali spolu 79 325 hlasov, víťazný skutok 11 309 hlasov.

„Partnerom projektu Detský čin roka sme už ôsmy raz, stále rovnako nás však prekvapuje odvaha detí, ktorá je často tak veľká, že pri čítaní ich príbehov zostane zahanbený nejeden z nás dospelých,“ hovorí riaditeľ ĽUDIA ĽUĎOM, n. o. Roland Kyška. Podobne to bolo aj v prípade príbehu, ktorému verejnosť tento rok poslala najviac hlasov – Adam a Marek chytili zlodeja, ktorý okradol osemdesiatroč­nú pani.

„Snažili sme sa, tak ako každoročne, aby Cena ĽudiaĽuďom.sk bola pre víťazov niečím výnimočným, čo navždy zostane v ich spomienkach. Adam a Marek sú futbalisti, preto sme oslovili jedného z tých najúspešnejších – Mareka Hamšíka, ten bez váhania náš návrh prijal a rozhodol sa venovať víťazom svoj čas a osobne sa s nimi stretnúť,“ dodal Roland Kyška. Táto cena nadobúda silnejší a osobnejší rozmer aj preto, že Adam a Marek v minulosti navštevovali práve futbalovú školu Mareka Hamšíka, ktorý chlapcom odkázal toto „chcel by som vám poďakovať za neskutočný hrdinský čin, aký ste spravili. Boli ste skvelí a ja som na vás nesmierne hrdý a pyšný. A ako malé poďakovanie by som sa s vami rád stretol.“

Víťazi jednotlivých kategórií pre rok 2020

ZÁCHRANA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA Andrej zachránil kamaráta z horiaceho auta

Partia kamošov sa vybrala bicyklovať do neďalekej obce, po chvíli k nim prišiel kamarát jedného z chlapcov a ten si s ním sadol do auta, volal aj ostatných dvoch, ale tí nešli… keď sa vracali potme domov na bicykloch, tak videli nejaké svetlo, keďže bola už tma, tak si svietili a cestu nahrávali na mobil… čím išli bližšie, tak bolo svetlo väčšie a už videli len horiace auto… vtom na nich v tme vybehol jeden z kamarátov, bol celý krvavý a dezorientovaný, padla veta: havarovali sme a on je asi mŕtvy… Auto čím ďalej, tým viac horelo a Ado to nevzdal, dvere nešli otvoriť, kopal do nich, nakoniec sa mu podarilo cez zadné dvere dostať do auta, chlapec v aute bol v bezvedomí, Ado mu kričal: „bojuj, musíme sa odtiaľto dostať, bojuj, bojuj, lebo tu zhoríme…“ Po chvíli trápenia ho vytiahol z auta a keďže chlapec horel, tak ho hasil holými rukami, medzitým Alexander volal záchranku… Chlapec zastonal, tak si boli istí, že je nažive. Chlapec v aute mal roztrieštenú lebku a bol v umelom spánku, teraz je po dlhej a náročnej operácii tak dúfame, že všetko dobre dopadne… Všetci sme Andrejkovi vďační, že takto hrdinsky a rozvážne konal, keď bol aj on v ohrození a aj keď je to ešte dieťa, pätnásťročné. Andrej zachránil Andreja. Je to frajer.

Skutok vykonali Andrej Vaňo a Alexander Nekoranec, v šk. roku 2018/2019, žiaci 9. triedy, ZŠ Sľažany 122

POMOC V RODINE Viktória privolala pomoc prababke

Volám sa Viktória a mám deväť rokov. Žijem s maminkou, s babkou a s prababkou v rodinnom dome. Rada pozerám rozprávky. Aj vtedy som práve pozerala moju obľúbenú, keď som počula veľký buchot a jojkanie. Utekala som do izby prababky, ktorá už má deväťdesiatdva rokov. Ležala na zemi… Všade okolo nej veľké kúsky krvi. Nevedeli sme, čo má zranené. Mama rýchlo volala záchranku, ale aj jej som musela vodu nosiť, lebo jej bolo na odpadnutie. Prababku som utišovala, že už ide pomoc… Dorazila sanitka. Ukázala som izbu, kde ležala prababka. Zobrali ju do nemocnice na pozorovanie. Mala totiž otras mozgu a rozbitú hlavu. Keby som ju nepočula, že jojká (mamina nepočuje na jedno ucho), mohla by aj vykrvácať.

List napísala Hajnalka Vida – matka, skutok vykonala Viktória Vida, v šk. roku 2019/2020, žiačka 3. triedy, ZŠ s MŠ s VJM Baláta 1547, Vlčany

POMOC ROVESNÍKOM Vianoce pre Nikolasa

Som triednou učiteľkou 2. D – triedy Dinosaurov. Pred rokom k nám nastúpil aj Nikolas. Bol od prvej chvíle iný ako ostatní žiaci. Časom sme všetci pochopili, prečo. Vzhľadom na zložité rodinné problémy bol Nikolas zverený do opatery otca, s ktorým býva u starých rodičov. Nikolas tak vyrastá v spoločnosti dedka a babky. Nechodil do škôlky, a tak prvé dni v škole boli pre Nikolasa veľmi náročné. Každé ráno prichádzal s plačom, potom celé dopoludnie presedel v lavici sám, neprehovoril ani slovko, s nikým sa nerozprával, odmietal akúkoľvek pomoc, moju aj svojich spolužiakov. Nechodil do školského klubu ani na žiadny krúžok. Aj napriek tomu sa učil veľmi dobre. Takto by to bolo možno dodnes, nebyť vytrvalosti mojich druhákov, mojich „malých dinosaurov“. Keď už moja snaha zblížiť sa s Nikolasom a pomôcť mu stroskotala, vymysleli si žiaci prekvapenie. Pred Vianocami sa dohodli, že Nikolasovi urobia Vianoce, na ktoré nikdy nezabudne. Vedeli, že on nemáva pod stromčekom veľa darčekov. A Vianoce bez darčekov nie sú pravé Vianoce. Tak sme sa potajomky spolus rodičmi dohodli, že tie darčeky prinesú deti posledný deň pred prázdninami do školy a takto prekvapia Nikolasa. Najťažšie boloto tajomstvo udržať. Ale zvládli sme to. Keď sa potom všetci nahrnuli pred Nikolasa a darovali mu svoje darčeky, takmer sa rozplakal od radosti. On to vôbec nečakal. Deti mu darovali knihy, hračky, oblečenie, písacie potreby, stavebnice… a všetko možné. Bolo toho toľko, že to nevedel naraz ani odniesť. A pridali sa aj pedagógovia našej školy, aj ďalší darcovia. A najväčším prekvapením pre mňa bolo, že deti prinášali darčeky aj po Vianociach a nosia ich dodnes. Vždy sa s Nikolasom o všetko podelia. Nikolas sa odrazu zmenil. Už sa nebojí chodiť do školy, neodmieta našu pomoc a často sa usmieva. Pochopil, že tu má kamarátov. Stačilo tak málo. Presvedčiť ho, že ho máme radi.

List napísala Mgr. Gabriela Horňáková – pedagogička, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2019/2020, žiaci 2. triedy, ZŠ Požiarnická 3, Košice

POMOC ĽUĎOM Adam a Marek chytili zlodeja peňazí

Dňa 14. októbra 2019 som ja, Adam, a môj kamarát Marek išli zo školy. Prechádzali sme sa po meste a zrazu počuli veľký krik: „Zlodej!!! Chyťte ho, ukradol mi dvestopäťdesiat eur.“ S kamarátom sme sa vyľakali a v rýchlosti zisťovali, čo sa deje. Uvideli sme vyľakanú asi osemdesiatročnú pani, od ktorej utekal muž so ženou. Žena sa utiekla schovať a muž s peniazmi utekal preč. S kamarátom sme sa za ním rozbehli a začali ho naháňať. Nebáli sme sa, ale boli sme strašne nahnevaní. Stretli sme uja a prosili ho o pomoc, no on nás ignoroval a nepomohol. Bežali sme ďalej a kričali na zlodeja, nech stojí, že zavoláme políciu. On zastal, otočil sa a zahnal sa po nás. V tej chvíli sme sa už aj báli, že nám môže ublížiť. Začal utekať a my stále za ním, ale už s odstupom. Zlodej si myslel, že sa nám schová v kríkoch, najprv nám zmizol, ale po chvíli sme ho zase uvideli. Vbehol do nočného klubu – herne ADMIRÁL. Potrebovali sme súrne pomoc od niekoho staršieho. Rozhliadli sme sa a na parkovisku pred nočným klubom stál taxík a v ňom taxikár. Spýtali sme sa ho, či videl bežať dnu muža, v rýchlosti sme mu vysvetlili, čo sa stalo a prosili ho, nech nám pomôže ho chytiť, lebo okradol starú pani. Z taxíka vystúpil nabúchaný chlap, vbehol dnu a prišiel hneď s chyteným zlodejom pod krkom. Našiel mu ukradnuté peniaze a pustil ho. S taxikárom a kamarátom sme sa vrátili na miesto činu a vrátili panipeniaze. Po chvíli prišla polícia, ktorej sme objasnili, čo sa stalo, policajti zavolali druhé hliadky a chytili páchateľa. Všetko sa dobre skončilo a s Marekom sme mohli ísť na tréning. V škole sme dostali aj pochvalu. Najlepšie bolo, že sme sa aj uliali zo školy, lebo nás predvolali na policajný výsluch.

List napísal Adam Barbeník, skutok vykonali Adam Barbeník a Marek Sásik, v šk. roku 2019/2020, žiaci 9. triedy, Stredná športová škola, Trieda SNP 54, Banská Bystrica

POMOC PRÍRODE Filip Matias zasadil takmer 4 800 stromčekov

Keď som bol malý chlapec, vlastne škôlkar, začal som s rodičmi chodievať do lesa. Najskôr som len sledoval, čo robia, a keď som sa začal nudiť, zobral som mladé smriečky a začal som pobehovať okolo jamiek, do ktorých som ich po jednom hádzal. Sadila sa nová hora a ja som začal čoraz častejšie chodiť do lesa. Rodičia totiž chodievali vypomáhať urbáru, kde býva moja babka. Keďže som bol ešte malý, dokázal som vysadiť ledva dvesto stromčekov. No ako čas ubiehal, mocnel som a dokázal som obehať čoraz viac jamiek. Naučil som sa zasypávať korene a udupať zeminu okolo stromčeka. Vtedy ma pasovali za učňa. Takto som sa pričinil o vznik nového lesa alebo hory, povedzte si, ako chcete. Pred tromi rokmi som sa z učňa stal tovarišom. Naučil som sa už poriadne sadiť, robiť jamky motykou, zahrabávať a udupávať zeminu. Keď nastal čas čistenia hory, dokázal som ťahať a hádzať na kopy veľké kláty a konáre. Tie sa potom pálili pre lykožrúta alebo sa nechávali na tvorbu humusu. Keď sa pálili napadnuté konáre, dával som pozor, aby nezačala horieť hora. Tatino ma niekedy nechal priložiť do môjho malého ohňa, na ktorom som si opekal klobásku, špekáčik, dakedy aj jabĺčko. Keď budem veľký, chcem aj naďalej chodiť pomáhať do lesa. Viem, že raz uvidím nový les, ktorý som aj ja sám pomáhal sadiť. Teraz je to ešte len taký malý lesík. Volám sa Filip Matias a za celý čas som sám zasadil okolo 4 800 stromčekov. To číslo viem od tatina, lebo mi vždy robieval čiarky na chladničku. Môj detský čin môžete vidieť na prechádzke lesom v Strážove na Bukovine, Lazoch, na Lazúre, Kline a na Prielohoch.

List napísal a skutok vykonal Filip Matias Gavlas, v šk. roku 2019/2020, žiak 7. triedy, ZŠ Gaštanová 56, Žilina

DOBRÝ NÁPAD Žiaci organizujú pravidelne Vianočný bazár

Hovorí sa, že život je zmena. Tento rok čaká zmena aj nás. Sme deviataci a od septembra rozšírime rady stredoškolákov. Ešte predtým, ako odídeme, chceme vyzdvihnúť, priblížiť niečo, čo nám bolo okrem iných ďalších vecí na NAŠEJ škole veľmi blízke a sympatické. Niečo, čo nás naučilo, že aj „malí“ ľudia vedia robiť VEĽKÉ skutky. Od roku 2012 sa na našej škole každoročne organizuje dobročinný Vianočný bazár. Hoci by ste to mohli považovať za deň bez učenia, táto akcia má oveľa hlbší význam. Už niekoľko týždňov pred bazárom môžu žiaci predkladať cez svojich triednych zástupcov návrhy konkrétnej pomoci, čiže komu by mal byť podľa nich výťažok z predaja venovaný, Žiackemu parlamentu. Tam sú prediskutované a nakoniec sa na základe hlasovania členov parlamentu vyberie ten návrh, ktorý najviac oslovil. Najskôr sme pomáhali organizáciám, ktoré sa venujú ľuďom v núdzi, ale časom sme pochopili, že chceme byť adresnejší a chceme vedieť, komu vlastne pomáhame. A tak v duchu „deti pomáhajú deťom“ sa naša pomoc postupne zamerala na našich rovesníkov, s ktorými sa osud ťažko zahral. V deň „D“ už všetci žiaci vedia, komu pomáhajú a s nadšením premieňajú školské chodby a triedy na trhy, čajovne, reštaurácie, herne, kiná či salóny krásy. Nezištne často pomáhajú aj naši rodičia, ktorí doma s nami vypekajú, vyrábajú vianočné ozdoby alebo len tak pošlú malý finančný dar na dobrú vec. Vyzbieranú sumu potom osobne odovzdávajú členovia Žiackeho parlamentu rodine dieťaťa. A často sú to veru veľmi emotívne a obohacujúce stretnutia, ktoré nám dávajú priestor pýtať sa NAOZAJ na všetko. Až tam si uvedomujeme, aké máme my „zdravé“ deti šťastie a akú silu majú dobré skutky. Je to super pocit, keď na tvárach obdarovaných vidíme prekvapenie z vyzbieranej sumy a vďačnosť za pomoc. Tešíme sa, keď nám potom dajú vedieť, na čo peniažky použili, prípadne nám pošlú fotky či napíšu list . Za sedem rokov sme spoločne pomohli trom organizáciám a piatim rodinám s vážne chorými deťmi. Celková suma, ktorú sme vyzbierali na Vianočných bazároch, je 7 270,95 eur. O výnimočnosti nášho školského bazára svedčí aj to, že vyzbieraná suma každý rok narastá, pretože každá trieda chce prekonať svoj minuloročný príspevok. Sme veľmi vďační, že sa nám naskytla cez školu možnosť pomáhať druhým, uvedomiť si skutočné hodnoty života, pozrieť sa občas na realitu aj inými očami. Odchádzame s pocitom, že sme pomohli aj my a držíme našej školičke palce, aby aj naďalej pokračovala v tejto tradícii.

List napísali Mariana Kudriová, Sára Klocoková, Nikol Kostolanská, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2019/2020, ZŠ Benkova 34, Nitra

CENA SAŠKY FISHEROVEJ – MALÝ VEĽKÝ ČIN/ Karolínka venovala svoje vlasy

Karolínka sa rozhodla ostrihať si dlhé vlasy a darovať ich niekomu, kto ich potrebuje. Hľadala na internete a našla Svetielko nádeje. Kontaktovala ich, poskytli informácie, akým spôsobom treba vlasy odstrihnúť, poslať, na akú adresu. Objednala sa ku kaderníčke. Pani kaderníčka podľa návodu odstrihla vlasy a Karolínka ich poslala Svetielku nádeje. Svetielko nádeje poďakovalo Karolínke telefonicky i listom.

List napísala Mgr. Viktória Spišková – matka, skutok vykonala Karolína Spišková, v šk. roku 2019/2020, žiačka 5. triedy, ZŠ Rastislavova ulica 416/4, Prievidza

DOBRÝ ČIN NA NETE

Spolužiaci pripravili prekvapenie pre chorého spolužiaka vo forme videoklipu V dobrom aj v zlom stále spolu… Sme druháci a volajú nás aj trieda Trpaslíkov, pretože sme taká veselá partička, ktorá vie svedomito pracovať, ale sa aj dobre zabávať. Je nás dvadsať a najlepšie sa cítime, keď sme všetci spolu. Už ako prváci sme si uvedomili, že byť v škole je obrovským darom. Máme medzi sebou spolužiaka Andrejka, ktorý je pripútaný na invalidný vozíček. Jeho snom je stať sa futbalistom, no to by sa musel najskôr postaviť na vlastné nohy. Aby sa mu to raz podarilo, často cez školský rok chodí na rôzne liečenia a rehabilitácie. Vždy nám chýba a my chýbame jemu. No keď je to týždeň, dva-tri, tak to zvládame. Tento rok však Andrejko musel prijať zlú správu a zvládnuť obrovskú výzvu. Verdikt doktorov bol jasný – operácia. A tak sa Andrejko v deň polročného vysvedčenia nemohol tešiť zo zaslúžených jednotiek, ale ležal na operačnom stole. Aj keď operácia dopadla úspešne, bolesti, ktoré prišli po operácii, boli obrovské. Druháci ani teraz nezabudli na Andrejka a prostredníctvom videoklipu mu pripravili malú videovizitku: (https://www.youtube.com/watch?…), aby vedel, že v tom nie je sám. Po návrate z nemocnice bol Andrejko odkázaný iba na posteľ. Nožičky celé zasadrované mu znemožňovali akýkoľvek pohyb. Po období plnom bolesti si Andrejko začal čoraz viac uvedomovať samotu, chýbala mu spoločnosť spolužiakov a smútok znásobovala aj obrovská neistota, či počas dlhého (vyše dvojmesačného) pobytu doma bude zvládať učivo, či nebude musieť opakovať druhý ročník, či nestratí svojich kamarátov. Ani teraz Andrejka nenechali spolužiaci utápať sa v starostiach, ale po dohode s Andrejkovou maminou sme ho začali navštevovať každý deň po vyučovaní. Nebolo to jednoduché, keďže Andrejko nebýva v našom meste, ale v susednej dedine, no aj s touto prekážkou sme si poradili. Vždy iní dvaja spolužiaci s pani učiteľkou si pred návštevou pripravili, čo Andrejka naučia, pripravili si učebné pomôcky, hry a aktivity, aby Andrejko dobehol zameškané, a nikdy nezabudli druháci priniesť aj malé prekvapenie, darček pre Andrejka. Počas 1,5 hodinovej návštevy zostal vždy po učení čas aj na zábavu a rozhovor. Pri tomto sociálnom kontakte Andrejko vždy pookrial a začal sa mu vracať životný optimizmus. Andrejko vedel, že my ho v tom samého nenecháme, že je náš a že sme pripravení vždy mu pomôcť. Radi by sme nášmu spolužiakovi Andrejkovi venovali omnoho viac. Najradšej by sme mu venovali krídla, aby mohol slobodne „lietať“, zatiaľ sa nám podarilo len okrídliť Andrejkovu dušičku, aby nestrácal nádej a aby stále cítil, že je náš v dobrom aj v zlom, že budeme stále spolu, že my si Andrejka nedáme!

List napísala PaedDr. Gabriela Kapjorová – pedagogička, skutok vykonal kolektív triedy Trpaslíkov, v šk. roku 2019/2020,žiaci 2. triedy, ZŠ P. O. Hviezdoslava, Hviezdoslavova 822/8, Trstená

CENA ĽudiaĽuďom.sk / hlasovanie verejnosti Skutok získal víťazných 11 309 hlasov. Adam a Marek chytili zlodeja peňazí

Dňa 14. októbra 2019 som ja, Adam, a môj kamarát Marek išli zo školy. Prechádzali sme sa po meste a zrazu počuli veľký krik: „Zlodej!!! Chyťte ho, ukradol mi dvestopäťdesiat eur.“ S kamarátom sme sa vyľakali a v rýchlosti zisťovali, čo sa deje. Uvideli sme vyľakanú asi osemdesiatročnú pani, od ktorej utekal muž so ženou. Žena sa utiekla schovať a muž s peniazmi utekal preč. S kamarátom sme sa za ním rozbehli a začali ho naháňať. Nebáli sme sa, ale boli sme strašne nahnevaní. Stretli sme uja a prosili ho o pomoc, no on nás ignoroval a nepomohol. Bežali sme ďalej a kričali na zlodeja, nech stojí, že zavoláme políciu. On zastal, otočil sa a zahnal sa po nás. V tej chvíli sme sa už aj báli, že nám môže ublížiť. Začal utekať a my stále za ním, ale už s odstupom. Zlodej si myslel, že sa nám schová v kríkoch, najprv nám zmizol, ale po chvíli sme ho zase uvideli. Vbehol do nočného klubu – herne ADMIRÁL. Potrebovali sme súrne pomoc od niekoho staršieho. Rozhliadli sme sa a na parkovisku pred nočným klubom stál taxík a v ňom taxikár. Spýtali sme sa ho, či videl bežať dnu muža, v rýchlosti sme mu vysvetlili, čo sa stalo a prosili ho, nech nám pomôže ho chytiť, lebo okradol starú pani. Z taxíka vystúpil nabúchaný chlap, vbehol dnu a prišiel hneď s chyteným zlodejom pod krkom. Našiel mu ukradnuté peniaze a pustil ho. S taxikárom a kamarátom sme sa vrátili na miesto činu a vrátili panipeniaze. Po chvíli prišla polícia, ktorej sme objasnili, čo sa stalo, policajti zavolali druhé hliadky a chytili páchateľa. Všetko sa dobre skončilo a s Marekom sme mohli ísť na tréning. V škole sme dostali aj pochvalu. Najlepšie bolo, že sme sa aj uliali zo školy, lebo nás predvolali na policajný výsluch.

List napísal Adam Barbeník, skutok vykonali Adam Barbeník a Marek Sásik, v šk. roku 2019/2020, žiaci 9. triedy, Stredná športová škola, Trieda SNP 54, Banská Bystrica

Výberová komisia

  • PaedDr. Mária Tekelová, zástupkyňa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
  • Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., Ústav humanitných štúdií
  • Mgr. Halka Marčeková, dramaturgička programov pre deti
  • Patrícia Jariabková, moderátorka
  • Ľubica Zelizňáková, psychológička – LVS Bratislava
  • Arnold Kiss, konzultant v Maxman Consultants a ambasádor Teach for Slovakia
  • Saša Broadhurst-Petrovická, koordinátorka projektu

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy

Zdroj: Detskycin.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM