Gangy vykrádačov vyrabovali Slepý vrch: Hradisko označili tabuľou

Prvá informačná tabuľa je pri obecnom úrade v Dolných Orešanoch. Značenie následne navedie turistov na zhruba 4 kilometre dlhú trasu k zatiaľ na Slovensku najstaršiemu známemu hradisku. Bolo osídlené stáročia pred naším letopočtom, patrilo podľa odborníkov k centrám keltskej kolonizácie stredného Podunajska a bolo aj sídlom vládnucej zložky spoločnosti. Problémom je, že skôr ako archeológovia ho objavili detektoristi a vyrabovali ho.

Upozornia na dôležitosť miesta

„Naše OZ Hradiská sa orientuje na vyhľadávanie a propagovanie slovanských a keltských hradísk a ich označovaniu,“ povedal riaditeľ združenia Peter Jenčík. Mnoho hradísk je podľa jeho slov už rozpadnutých a zničených a zostávajú po nich iba terénne vlny. Infotabule upozornia návštevníkov na dôležitosť a význam miesta. „Za tri roky sme takto označili už deväť lokalít,“ povedal Jenčík.

Osadenie tabúľ financovala obec, starostka Juliana Belicová má záujem, aby prilákali záujemcov o históriu do Dolných Orešian. Do textu na tabuliach vložil Jenčík informáciu o Keltoch, Slepom vrchu, pridali fotografie nájdených zlatých a bronzových sošiek a nákres, ako hradisko asi mohlo vyzerať.

Fenomén vykrádania

„Vykrádanie nálezísk je celosvetový problém,“ konštatoval archeológ Krajského pamiatkového úradu v Trnave Matúš Sládok. Na Slovensku sa rozmohol po Novembri 89, kedy sa stali dostupnými detektory kovov. Slepý vrch je podľa jeho slov fenoménom vykrádania nálezísk detektoristami. „Objavili ho pravdepodobne v roku 1998 alebo 1999. Našli miesto, ktoré bolo niekoľko tisíc rokov nedotknuté, kde sa vrstvili nálezy nevyčísliteľnej hodnoty. Boli prekryté iba trávou, hradisko nenarušila žiadna vojna,“ hovorí Sládok.

„Od miestnych sme sa dozvedeli, že naň chodili masovo hľadači z celej Európy, hlavne z Česka. Gangy vykrádačov prichádzali na terénnych autách a sondovali až dovtedy, kým Slepý vrch nevyrabovali,“ konštatoval ďalej archeológ.

Nevyčísliteľná hodnota

Do hĺbky 30 až 40 centimetrov, pokiaľ zasiahne detektor, podľa neho už nie je nič. „Dlho nás na to nikto neupozornil. Sčasti za to môže aj legislatíva, ktorá v tom období ešte nebola pripravená na postih takejto trestnej činnosti. Od roku 2011 už je,“ povedal Sládok.

Dodal, že objem odcudzených predmetov zo Slepého vrchu a ich hodnota sa nedajú vyčísliť. „Triezve odhady hovoria o desiatkach tisícov kovových predmetov. Sú po celom svete,“ dodal archeológ. Neskôr sa našiel jeden hľadač, ktorý vrátil 1400 nájdených predmetov.

Zaniklo zrejme násilne

Štát začal so záchranou na Slepom vrchu v roku 2004, o štyri roky neskôr Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre urobil zisťovací výskum, tím viedol archeológ Karol Pieta. Zistili, že vrchol Slepého vrchu je obohnaný dvojitým valovým opevnením, ktoré zaberá približne plochu dvoch hektárov. Celá vnútorná plocha hradiska bola intenzívne osídlená. Keltské obyvateľstvo malo svoje príbytky a dielne aj na svahoch pod hradbami.

„Veľké množstvo nájdených železných a bronzových predmetov a tiež množstvo zbraní – mečov, kopijí, oštepov a šípov dokazuje násilný zánik tohto významného strediska. Katastrofu dokumentujú požiarom zničené opevnenia a odkryté skládky ľudských kostí, azda pozostatky pobitých alebo obetovaných obyvateľov Slepého vrchu,“ uvádza sa v správe ústavu.

Foto: ilustračné