Kata považovali za druhého muža Trnavy: Hlavy stínal aj v okolitých obciach
Kat bol prezývaný aj druhý muž. Mnohými bol chápaný ako najvýznamnejšia postava dejín mesta, hneď po richtárovi.
Kat býval na radnici, na skok od väzenia. Do práce to mal blízko, o vine a treste rozhodovali práve na radnici, odkiaľ kat následne odsúdeného odviedol na Trojičné námestie. Na pamiatku tejto cesty mesto pri rekonštrukcii pešej zóny nechalo osadiť pamätnú tabuľu s nápisom: „Cesta odsúdeného z radničného väzenia na popravisko“. Na pranieri zverejnil rozsudok, a potom už katovi nič nebránilo vo vykonaní rozsudku. Hlavy však neťali priamo v centre. Odsúdení boli odvedení na popravisko na okraj mesta.
Náplň práce
Hoci bol kat platený dobre a mešťania i magistrát k nemu prechovávali úctu, bola jeho funkcia braná ako jedna z podradných. V tých časoch bol kat nazývaný aj mäsiarom. Jeho náplň práce bola krutá, i keď rešpektovaná. Bodaj by nie. Jeho hlavnou náplňou práce bolo zotínanie hláv a mučenie. Okrem ľudských životov mal rukách i tie psie. Mal na starosti odchyt a zabíjanie túlavých psov či vyháňanie nepohodlných ľudí z mesta.
Služobné cesty
Mestský kat mal na starosti nielen Trnavu, ale aj priľahlé obce. V prípade potreby musel kat vycestovať a slúžiť v okolí mesta. Popravoval i v Senici, Hlohovci, či v okolitých panstvách. Richtár získal právo uložiť trest smrti za zločin spolu s privilégiom prvého slobodného kráľovského mesta udeleným Trnave Belom IV. v roku 1238. Stínanie hláv si vyžiadalo nového mestského zamestnanca, kata.
Napriek svojmu povolaniu nebol kat žiadny asociál žijúci na okraji spoločnosti. Bol to normálny obyvateľ mesta, ako každý iný. Mal svoju prácu, ktorou sa živil. Zúčastňoval sa na mestských zasadnutiach a ľudia ho mali v úcte.
Býval na mestskom pozemku, v domčeku, ktorý dnes poznáme ako Západné krídlo radnice. Medzi Trnavčanmi sa povráva, že duch mestského kata sa katovou uličkou, cestou previnilca z radnice na popravisko, z času na čas prejde dodnes.
Foto: ilustračné
