Oblasť pri Trnave je seizmicky najaktívnejšia: Zemetrasenie by odborníkov neprekvapilo
Okolie Dobrej Vody pri Trnave je seizmicky najaktívnejšou oblasťou na Slovensku. Odborníkov by tu zemetrasenie neprekvapilo. To najsilnejšie dokonca roztrhlo zem.
Zemetrasenia sa predvídať nedajú, no na Slovensku sú zóny, kde by ich výskyt seizmológov neprekvapil. Patria k nim aj lokality ako Dobrá Voda či Dechtice v okrese Trnava, kde sa už v minulosti viackrát triasla zem.
Práve zemetrasenie v Dobrej Vode bolo najsilnejším v rámci celého 20. storočia na území dnešného Slovenska. Bolo dokonca 32-krát silnejšie ako posledné zemetrasenie na východnom Slovensku, ktoré dosiahlo silu 4,9 magnitúda.
Prečítajte si tiež
Najaktívnejšia na Slovensku
„Zdrojová zóna Malé Karpaty patrí medzi najaktívnejšie seizmické zóny na Slovensku,“ povedal seizmológ Kristián Csicsay z Ústavu vied o Zemi SAV. Citlivé seizmografy tu zaznamenávajú aj záchvevy so záporným magnitúdom. Ročne ich je približne 20.
Zem sa tu však už dlho silnejšie netriasla, čo znamená, že sa dlho neuvoľnila nahromadená energia. Prečo sa práve v tomto území vyskytuje toľko zemetrasení?
„Seizmická činnosť v oblasti Malých Karpát sa viaže na geologicky komplikovaný kontakt Východných Álp a Západných Karpát vo Viedenskej panve. Oblasť je súčasťou veľkého zlomového systému, ktorý sa tiahne z východného Rakúska cez najzápadnejšiu časť Slovenska – tzv. tektonická línia Mur – Mürz – Leitha, s predĺžením do seizmicky najaktívnejšej oblasti na Slovensku – okolia Dobrej Vody,“ vysvetľuje seizmológ Kristián Csicsay.
Roztrhlo aj zem
Najsilnejším zemetrasením v tejto lokalite bolo zemetrasenie z 10. januára 1906 s magnitúdom 5,7. Išlo zároveň o prvé zemetrasenie, ktoré bolo zaznamenané aj prístrojovo.
„Toto zemetrasenie zanechalo škody v podobe popraskaných múrov na domoch a spadnuté komíny, ľudia v panike vybehli na ulicu, od strachu v danú i nasledujúcu noc spali v zime vonku v stodoliach alebo v stohoch slamy, z viacerých obcí hlásili zmenu úrovne spodnej vody, dokonca v epicentrálnej oblasti sa objavili nové vodné zdroje,“ opísal Csicsay.
Zaujímavosťou je, že pri tomto zemetrasení sa v pôde objavili trhliny hlboké 80 až 200 centimetrov a dlhé až 33 metrov. „Dnes sú už erodované,“ dodal seizmológ.
Môžu byť silnejšie?
V súčasnosti je v Malých Karpatoch hustá sieť seizmických staníc. „Netreba zabudnúť, že aj okolie atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice je monitorované lokálnou seizmickou sieťou EBO, ktorá je prevádzkovaná s firmou Centrum pre vedu a výskum, s.r.o.,“ dodal Csicsay.
Aj keď zemetrasenia sa môžu objaviť kedykoľvek a kdekoľvek, takej katastrofy ako napríklad v Turecku, sa obávať nemusíme.
„Také silné a ničivé zemetrasenia s magnitúdom 7 a viac, ktorým došlo na začiatku roka v Turecku nehrozia. Neležíme na kontakte litosférických dosiek a nemáme také dlhé zlomové línie (pár sto kilometrové) ako v danej oblasti,“ ubezpečil seizmológ Kristián Csicsay.
Vôbec najsilnejšie a najničivejšie zemetrasenie na území dnešného Slovenska bolo 28. júna 1763 s epicentrom pri Komárne a odhadovým magnitúdom 5,8 až 6,5. „Toto zemetrasenie spôsobilo paniku v Komárne a okolitých obciach, zničilo 7 kostolov a 279 domov. 200 až 300 ľudí zahynulo a 102 bolo zranených,“ dodal Csicsay.
V galérii nájdete raritné zábery z trhlín po dobrovodskom zemetrasení z roku 1906 a záznam tohto zemetrasenia zo seizmickej stanice v Mníchove.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Mohlo by vás zaujímať
