Leopoldovský antikvariát opäť presťahovaný: Tisíce kníh našli nový dočasný domov
Tristotisíc kníh z najväčšieho slovenského antikvariátu Tibora Ďuráka v Leopoldove bolo opäť premiestnených do nových dočasných priestorov. Prichýlilo ich Vlastivedné múzeum.
Leopoldovský antikvariát opäť presťahovaný: Tisíce kníh našli nový dočasný domov
Tristotisíc kníh z najväčšieho slovenského antikvariátu Tibora Ďuráka v Leopoldove bolo opäť premiestnených do nových dočasných priestorov. Prichýlilo ich Vlastivedné múzeum.
Budúcnosť antikvariátu Europik, známeho tiež pod názvom Leopoldovský antikvariát, je od smrti jeho majitela Tibora Ďuráka v roku 2011 nejasná. Knihy prišli o strechu nad hlavou, za ich záchranu sa však už niekoľko rokov angažuje Občianske združenie Nicolasa Konta a Miroslav Dvoran.
Jeden z najväčších európskych antikvariátov sa 24. novembra 2019 podarilo úspešne presťahovať už podruhýkrát. Viac ako tristotisíc kníh našlo nové dočasné miesto v depozitári Vlastivedného múzea v Hlohovci, kam boli prevezené z dočasného úložiska v budove bývalého Tatraskla v Trnave.
„Antikvariát sa nám konečne podarilo presťahovať z Trnavy do Hlohovca,“ informoval Miro Dvoran na sociálnej sieti a dodal: „Nie sú to ideálne podmienky, ale ideme podniknúť kroky, ktorými chceme doriešiť tento neutešujúci stav.“
Z histórie antikvariátu
História antikvariátu sa začína 2. decembra 1992, keď si pán Ing. Ďurák otvára pri škole v Leopoldove antikvariát s rovnomenným názvom Antikvariát pri škole, ktorý mal rozlohu 50 m2 a cca 20 000 titulov. V januári 1999 si prenajal priestor v budove železničnej stanice s plochou 133 m2 a zriadil v ňom Antikvariát u prednostu.
V júni 2003 Antikvariát pri škole ukončil prevádzku a vystriedal ho Antikvariát Europik, ktorý bol v prevádzke až do Ďurákovej smrti v roku 2011. Nachádzal sa v budove bývalého klubu železničiarov oproti železničnej stanici.
Prvá sťahovačka
V súčasnosti jeden z najväčších antikvariátov v strednej Európe bol z priestorov pri železničnej stanici v dňoch 27.2 až 11.3.2017 presťahovaný na dočasné miesto v Trnave.
„Osem dní ho prevážali dve dodávkové vozidlá, pretože na mieste, kde bol uskladnený, nebol pre väčšie auto prístup,“ uviedol Dvoran. „Dvadsaťosemkrát sme otočili Trnavu a späť, pričom s knižkami denne manipulovalo 8 až desať pracovníkov. Podľa hrubého odhadu to bolo vyše 50 ton knižiek,“ priblížil peripetie prvého sťahovania kníh do Trnavy Dvoran.
Po ukončení sťahovania objavila vtedy dcéra pána Ďuráka ďalšie knihy v priestore za pódiom, a tak si sťahováci museli cestu do Trnavy na dodávke zopakovať ešte trikrát.
Sťahovanie kníh – najväčšia drina
24. novembra 2019 sa ukončilo aj druhé sťahovanie antikvariátu z dočasného miesta v budove bývalého Tatraskla do ďalšieho dočasného domova, ktorým sa stal depozit vlastivedného múzea v Hlohovci.
„Sťahovanie začalo minulý rok v októbri , ale vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť, sme boli nútení prerušiť ho a pokračovali sme v októbri a v novembri tohto roku,“ uviedol Dvoran a dodal, že nepozná väčšiu drinu, ako sťahovať knihy.
Antikvariát Tibora Ďuráka obsahoval po poslednom sčítaní v roku 2006 300 000 titulov a keďže fungoval až do jeho smrti v roku 2011, určite veľa ďalších kníh za ten čas do zbierky pribudlo.
„Odhadom je to cca 50 ton kníh , ktorá treba 5 krát zodvihnúť a premiestniť, aby sa dostali na ďalšie miesto,“ priblížil náročnosť sťahovania kníh Miro Dvoran.
„Naše poďakovanie patrí Jozefovi Urminskému ml. za poskytnutie priestorov, Soni Kováčikovej, zamestnankyni Vlastivedného múzea, ktorá nám trpezlivo otvárala depozit vo sviatok aj piatok, ďalej zverencom reedukačného ústavu v Hlohovci, ktorí nám veľmi pomohli pri vykládke a samozrejme vedeniu a pracovníkom ústavu, že nám vyšli takto v ústrety. Aby som nezabudol na môjho kamaráta Filipa Benka, ktorý so mnou absolvoval celé sťahovanie a samozrejme v záverečnej fáze nám pomohla aj dcéra pána Ďuráka, pani Hargašová s rodinou,“ poďakoval na záver Dvoran všetkým zúčastneným.
V budúcnosti aj zbierka
Keďže súčasné miesto kníh z antikvariátu Europik je len dočasným riešením a podmienky pre knihy nie sú ideálne, OZ Nicolasa Konta stále hľadá vhodnejšie riešenie, cieľom je totiž opäť sprístupniť knihy verejnosti, nielen ich niekde bezpečne uskladniť.
„Vzhľadom na to, že naše finančné možnosti sú v súčasnosti obmedzené, plánujeme vyhlásiť zbierku, osloviť sponzorov a filantropov, aby sme mohli tento archív spracovať a umiestniť v priestoroch, ktoré nebudú len antikvariátom, ale multikultúrnym priestorom s komerčnými možnosťami,“ predstavil svoju víziu Miroslav Dvoran.
