Trnava si zaspomína na svojho rodáka v synagóge: Pocta pre A. Wetzlera
Trnavčan Wetzler ako prví z dvojice utečencov z Osvienčimu podal správu o fašistických zverstvách. Na jeho počesť pripravila trnavská radnica literárno-hudobné podujatie.
Alfréda Wetzlera, jedného z dvojice utečencov z koncentračného tábora Osvienčim, ktorí ako prví na svete podali správu o fašistických zverstvách, si pripomenie jeho rodná Trnava pri príležitosti 100. výročia narodenia.
V Synagóge-Centre súčasného umenia sa uskutoční 2. mája o o 18.00 hod. literárno-hudobné podujatie Ako sa rodí poslanie. Čítať sa budú úryvky z Wetzlerovej autobiografie Čo Dante nevidel.
V centre Trnavy sa tlieskalo: Tance a chytľavý rytmus prilákali mnohých, VIDEO
Bol to zámer
Okrem ukážok z knihy, v ktorej opísal Wetzler obdobie holokaustu, pripravili organizátori – mesto Trnava v spolupráci s Knižnicou Juraja Fándlyho aj Klubom priateľov Trnavy a ďalšími, rozprávanie historika Ivana Kamenca a spisovateľa Milana Richtera o dobe, v ktorej Wetzler žil.
„Zámerne sme vybrali pre miesto konania synagógu, je symbolom stretávania sa komunity, ktorá po vojne prestala v Trnave prakticky existovať,“ povedal hovorca mesta Pavol Tomašovič.
Najlepší slovenský román
Kniha Čo Dante nevidel vyšla Wetzlerovi prvýkrát v roku 1964 pod pseudonymom Jozef Lánik. Meno používal Wetzler na dokladoch po úteku z Osvienčimu.
Až jej piate vydanie o 45 rokov neskôr nesie občianske meno autora, bola označená za najlepší slovenský román v autobiografickom žánri. Predslov k vydaniu, ktoré v roku 2010 uviedli práve v Trnave, napísal uznávaný britský historik sir Martin Gilbert.
Alfréd Wetzler sa narodil v roku 1918, jeho celú rodinu zavraždili na trnavskom námestí pri pogrome. V rokoch 1942–1944 bol v Osvienčime, odtiaľ za dramatických okolností s Rudolfom Vrbom utiekli, aby vydali pre medzinárodné spoločenstvo svedectvo. Bojoval v SNP, neskôr pracoval ako robotník a od roku 1970 v mestskej knižnici v Bratislave.
V 60. rokoch svedčil v osvienčimskom procese a tiež v procese s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme. Posmrtne dostal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy a Kríž M. R. Štefánika. Je i čestným občanom Trnavy in memoriam a je po ňom pomenovaná aj jedna ulica v meste. Zomrel v roku 1988.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia
Foto: ilustračné