Monika Hanigovská Rôzne

Trnavčanka Adriana vás s jej milými psíkmi dostane: Paráda, čo spolu dokážu! FOTO

Adriana Tomeková má nevšednú záľubu. S jej psíkmi sa venuje dogdancingu. V rozhovore nám vysvetlila, o čo presne ide a pozrite si aj fotky.

Ilustračný obrázok k článku Trnavčanka Adriana vás s jej milými psíkmi dostane: Paráda, čo spolu dokážu! FOTO
Zdroj: Adriana Tomeková

Trnavčanka Adriana Tomeková je nielen cvičiteľka psov, ale aj energická žena, ktorá sa vypracovala medzi skúsené tanečnice tzv. dogdancingu. Majiteľka retrívera Teddyho, vicemajstra z roku 2011 ČR a Majstra SR z roku 2015, nám poskytla zaujímavý rozhovor a to nielen o jej ďalších piatich štvornohých členoch rodiny.

Povedzte nám na začiatok. Čo vôbec znamená dogdancing?

Dogdancing je šport. Pes pod vedením psovoda vykonáva cviky v rytme. Najčastejšie sa dogdancingu hovorí ako o „tanci so psom“. V Anglicku je zase najrozšírenejšie Heelwork to Music, pretože šport vznikol z Obedience (Heelwork – chôdza pri nohe, Obedience – poslušnosť, pozn. red.).

Prečítajte si:Viete, kedy sa to odohralo? Skúste trafiť dôležité roky zo života Trnavy

Vo svete dogdancingu ste asi „doma“. Aký ohlas má v Trnave tento šport?

Áno, dogdancing je šport, čo sa týka ľudí z Trnavy, ktorí sa tomu venujú si momentálne nespomeniem, ale teraz je už veľa ľudí, ktorí doma cvičia so psíkmi rôzne triky, ale, žiaľ, neposúvajú sa v tomto športe ďalej.

Zdroj: Adriana Tomeková

Ako myslíte ďalej?

Keď začínate v tomto športe, tak si zložíte choreografiu, robíte ukážky pre bežných ľudí, alebo choreografiu vôbec nemusíte mať a len tak tancujete so psom do hudby. Neskôr sa prihlásite do neoficiálnych súťaži a potom do tých oficiálnych. Pri neoficiálnych súťažiach môžete použiť pamĺsky, hračky, rôzne veci, ktoré psíka motivujú. Ale v oficiálnych je to náročnejšie, motivačné pomôcky sú už zakázané. Prísny zákaz platí samozrejme aj na majstrovstvách a rôznych veľkých súťažiach.

Aby sa majiteľ mohol venovať dogdancingu, musí zložiť nejaké dogdancingové skúšky?

Ak sa chce človek venovať dogdancingu nepotrebuje mať zložene dogdancingové skúšky, dogdancingové skúšky sa skladajú podľa pravidiel DDCCR (to je český dogdancingový klub) a je len na človeku, či ich chce skladať alebo nie. Ja so psami skúšky skladám aj kvôli tomu, že pracujem na technike a na náročnosti niektorých prvkov a to ma posúva svojim spôsobom ďalej.

Ľudia vidia pri vystúpeniach už len tú povestnú čerešničku na torte: Šikovného psa a majiteľa, ktorý to s nim „vie“. Veľakrát to vyzerá tak, že sa pes „s takými vlastnosťami“ už narodil a majiteľ ho len usmerňuje…

Nie je to tak, ako to vyzerá. Majiteľ musí mať so psom dobrý vzťah a venovať sa tomu naplno. Zaberie to dosť času, sú rôzne plemená, ktoré sú ťažšie zvládnuteľné, ale všetko sa dá – ak sa chce (úsmev). Samozrejme záleží aj od povahy psíka a od prístupu majiteľa, a tiež je pravda, že ak si beriete psíka a viete, že sa budete venovať dogdancingu, tak v ňom by ste mali vidieť už od začiatku ten potenciál. Každý šport si vyžaduje trpezlivosť a čas a takto to je aj s dogdancingom.

Zdroj: Adriana Tomeková

Vyzeráte ako dokonale zohratá dvojica. Ako dlho vôbec trvalo, kým ste to dotiahli do takejto profesionálnej formy? Stáva sa vám, že sa s vami váš štvornohý parťák nechce pri cvičení baviť? Čo potom?

Áno, sme zohraná dvojica (úsmev). Ako aj ľudia tak aj psíky mávajú svoje dni. Tým myslím to, že nie vždy musí pes pracovať ako hodinky alebo ako vaša naprogramovaná hračka, mali by sme si uvedomiť, že aj pes je živý tvor a takisto ako človek aj on má sem tam svoje nálady a pocity. A cíti napríklad aj vaše emócie ako je tréma, stres a podobne.

Prečítajte si:Traja akcionári TAVOS poslali Petrovi Bročkovi otvorený list: Toto sa v ňom píše!

Chodievate na mnohé súťaže. Ale ako vyzerajú napríklad také Majstrovstvá Európy v dogdancingu?

Majstrovstvá Európy sú veľmi prestížna súťaž. Na ME sa musíte kvalifikovať, asi ako v každom športe. Každý štát ma štyroch zástupcov a môže byť jeden náhradník. Prvý deň prebieha slávnostný ceremoniál, kde sa každá krajina predstaví, a nasledujúce dva dni sa koná súťaž. Majstrovstvá sú rozdelené na dve divízie a to je Heelwork a Freestyle. Takže v piatok prebieha Heelwork (práca pri nohe) a v sobotu Freestyle (voľný štýl). Z obidvoch dní sa vyberie prvá finálová desiatka (podľa bodov, ktoré získali) a potom v nedeľu prebieha vlastne boj a titul Majstra v divízií Freestyle a v divízií Heelwork.

Čo všetko sa hodnotí na Majstrovstvách Európy v dogdancingu? Sú v Európe aj iné súťaže?

Na Majstrovstvách Európy sa hodnotí prevedenie, výber hudby, obtiažnosť cvikov, choreografia, a potom sú zrážky a to napríklad za štekanie, odmietnutie nejakého prvku v zostave, zlá manipulácia so psom ako aj života ohrozujúce prvky v zostave.

Zdroj: Adriana Tomeková

Aj vášmu psíkovi organizátori súťaže pripnuli víťaznú mašľu?

Niekoľkokrát, ale neboli to Majstrovstvá Európy, ale oficiálne medzinárodné súťaže.

Keď ste si priviedli domov psa, vedeli ste, že sa pokúsite s ním dostať na dráhu dogdancingu, alebo to bola vec náhody?

Ja som mala prvého psíka zlatého retrívera Teddyho, s ktorým som vlastne otvorila bránu do môjho sveta. Začalo to len rôznymi jednoduchými trikmi, podávanie paciek, otočky a podobne… až sme sa vybrali na prvú neoficiálnu súťaž do Česka, kde sme sa umiestnili na ôsmom mieste, čo bolo pre nás úplným naštartovaním našej „dogdancingovej kariéry“ (úsmev). V roku 2011 sa stal vícemajstrom ČR a v roku 2015 majstrom Slovenskej republiky v dogdancingu v divízií Freestyle, no a potom to už išlo samo (úsmev). Teraz sa venujem mojej fenke (Border kólia) Lune a mladšiemu psíkovi (Border kólia) Orrinkovi.

Ako zistí majiteľ psa, že jeho miláčik má predpoklady na súťaženie?

Psík musí byť hlavne dobre socializovaný, čo znamená, že majiteľ by mal sním chodiť medzi psíkov, medzi ľudí – proste všade tam, kde je rušné prostredie. Čo sa týka samotnej súťaže, pes musí byť po fyzickej a psychickej stránke úplne zdravý. Ostatné záleží od majiteľa psa, ten si ho pozná najlepšie, ak mí psík príliš veľa energie a rád sa učí nové veci, môže si poskladať nejakú choreografiu poprípade poskladať len nejaké tanečné prvky do hudby. A môže ísť na súťaž. Existujú aj neoficiálne súťaže, kde ľudia, ktorí začínajú so psíkom dogdancing si môžu vyskúšať psíka v takomto prostredí a postupne sa zdokonaľovať a ísť ďalej a ďalej (úsmev).

Zdroj: Adriana Tomeková

Na fotkách vás vidieť s mnohými plemenami. Ste aj cvičiteľkou? Alebo sa len zdržujete tam, kde vám je príjemne…

Som cvičiteľkou, ale na fotke sú všetci psi moji. Moje občianske združenie sa volá Tancujúce labky a tam pripravujem ľudí na dogdancingové skúšky, alebo na súťaže. Sme ako rodina, často sa spolu smejeme pri vytváraní choreografií. Ale učíme aj začiatočníkov, deti, ľudí, ktorí ešte len chcú začať s dogdancingom. V prvom rade je, aby psík vedel základné povely. A to je sadni, ľahni, zostať a iné, aj keď nevravím, že doma pri telke človek nemôže psa učiť žiadne triky, ide o to či sa chce posúvať ďalej a chodiť po súťažiach, alebo to človek robí len tak pre radosť psíka a seba.

Myslíte si, že psa takéto disciplíny skutočne bavia? Alebo skôr očakáva pamĺsok za dobre urobenú „prácu“ a okolité aktivity robí teda rutine…

Je jasné, že aj psík očakáva odmenu, vlastne na tom je dogdancing postavený (úsmev). Ale každopádne ho to musí baviť a každý jeden trik musí byť pre psíka určitý spôsob hry. Ak cvičíte pridlho, alebo psíka slovne hrešíte pri učení nejakého triku, je možné, že sa otočí a prácu s vami ukončí. Ale to je samozrejme individuálne. Radšej prácu ukončite, ak ste ustatý, alebo nervózny, lebo všetko prenášate na psa a pes sa môže cítiť nejako ohrozený a tým pádom to už nie je o hre ale o povinnosti. Lebo to chcete vy a nie váš pes. Pri dogdancingu sa využíva pozitívna motivácia, takže nemusí majiteľ pracovať len s pamlskom, ale môže pracovať aj na hračku, ale poznám aj takých psíkov, ktorým stačí pekné slovo, pohľadenie – a pre majiteľa spravia nemožné (úsmev).

Máte viacero psíkov. Koľkí sa venujú dogdancingu? A ako sa stihnete v tejto hektickej dobe starať o toľkých havkáčov?

Momentálne mám šesť psov, dogdancingu sa venujú všetci, to proste inak nešlo, keďže u nás nie je a nemôže byť pes, ktorý by nebol niečím „zamestnaný“! (smiech). Moji psi sú vlastne traja, potom má dcérka jedného psíka a staršia dcérka tiež, no a toho šiesteho psíka sme mali v dočasnej opatere. Je to oddaná fenočka, ktorá ma toľko energie, že ju môže rozdávať a samozrejme, že ostala u nás, takže sme ju adoptovali. Už aj tá začína svoju dráhu dogdancingu, tak sme zvedaví, ako rýchlo sa adaptuje do tohto sveta, určite budete o nej ešte počuť (úsmev). Máme rodinný dom, veľkú záhradu, a srdce na mieste. Kamarátov, ktorí nám pomáhajú a to je na nezaplatenie. Takže hektická doba síce je, ale kto chce stíha všetko, psov milujem a to ma robí šťastnou… Ja sama neviem, proste stíham. Mám vyhradený čas pre nich, ale ľahké to nie je… už mi manžel koľkokrát povedal, že mám radšej psov ako jeho (smiech).

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia

Trnavčanka a jej roztomilé psíky: Takéto kúsky spolu vedia stvárať!
11
Galéria
Zdroj: Alexandra Vavrová
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM