Trnavské PODZEMIE láka: Veľké priestory s kryptou chcú sprístupniť aj jezuiti

Pod ulicami historického centra Trnavy sa nachádza množstvo stredovekých pivníc a pod kostolmi aj krýpt. Pivnice pod meštianskymi domami slúžili v minulosti na skladovanie vína a potravín. Krypty pod kostolmi sa stali miestami posledného odpočinku pre členov jednotlivých rádov alebo iných významných osobností.

Obľúbené prehliadky

Časť z nich býva príležitostne sprístupnená pre turistov, prehliadky podzemia so sprievodcom patria podľa Viery Tranžíkovej z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Trnava Tourism k najobľúbenejším. Turisti sa počas nich dostanú napríklad do 93 metrov dlhej krypty pod františkánskym Kostolom sv. Jakuba.

Obrovské pivnice aj s kryptou sú aj pod jezuitským Kostolom Najsvätejšej Trojice a priľahlým bývalým kláštorom na Štefánikovej ulici. Jezuiti by ich chceli tiež sprístupniť, zatiaľ im chýbajú peniaze na vykonanie takých opatrení, aby tam mohli pustiť ľudí. „Našou snahou je zachovať pivničné priestory pre budúce generácie, ale nedokážeme to urobiť svojpomocne, budeme sa preto uchádzať o finančné prostriedky z rôznych fondov,“ povedal páter Peter Girašek zo Spoločnosti Ježišovej.

Zaujímavé priestory

V klenbových pivniciach sa vplyvom vlhka začína postupne rozpadávať povrch tehál, v prípade krýpt agresívne soli doslova ničia murivo. Časť pivnice pod bývalým kláštorom bola sprístupnená v časoch socializmu, sídlil tam v tom čase v Trnave veľmi populárny mládežnícky klub Fortuna, na ktorý staršie generácie Trnavčanov dodnes s nostalgiou spomínajú. V ďalších priestoroch je krypta, podľa nápisov na jednotlivých pohrebných nikách sa tam pochovávalo v 18. storočí, kedy kostol patril trinitárom.

Zdobenie na niektorých nikách naznačuje, že tam boli uložené telesné pozostatky osobností s významným postavením. Pochovaný je tam napríklad barón Tolvay, významná osobnosť z čias Márie Terézie. Po reštitúciách a návrate majetku pôvodným vlastníkom po roku 1989 klub v podzemí skončil a priestory zostali nevyužité. Páter Peter Girašek by si vedel v budúcnosti predstaviť ich využitie napríklad na výstavy, komorné koncerty a podobné podujatia.

Pivničné priestory sú už čiastočne vyčistené, ale bezpečne sa v nich pohybovať zatiaľ nedá. Veľké škody v nich vznikli socialistickými úpravami, kedy sa problémy riešili nie práve šťastným spôsobom – betónom a cementovými omietkami, ktoré „ťahajú“ vlhkosť. „Skúsime možnosti získať prostriedky z mesta, Trnavského samosprávneho kraja, ale aj štátnych fondov, ako je napríklad Fond na podporu cestovného ruchu,“ hovorí páter Girašek

Kostol a kláštor na dnešnej Štefánikovej ulici v Trnave postavil pôvodne mníšsky rád trinitárov, po jeho rozpustení Jozefom II. objekty prevzalo kráľovské gymnázium. Začiatkom 19. storočia prevzali správu kostola benediktíni a približne v polovici 19. storočia jezuiti. V objekte bývalého kláštora bola v čase socializmu napríklad aj zadržiavacia cela Štátnej bezpečnosti, v rokoch 1967 až 2002 tam sídlil Štátny archív.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné