Veľká noc v Trnave a okolí: Aké tradície dodržiavame?

Veľká noc je pre veriacich najdôležitejšou časťou cirkevného roka. Kresťanské tradície sa v tomto období miešajú s pohanskými, ktorými sa vítala jar. Jarné slávnosti si môžete počas tohto víkendu pripomenúť na Červenom Kameni.

Kvetná nedeľa

Trnava má už tradičné jarné „odomykanie prírody“ za sebou. Na Kvetnú nedeľu v Ružovom parku upálili Morenu a následne ju utopili v Trnávke. Dievčatá z folklórneho súboru priniesli „letečko“, táto tradícia sa v niektorých obciach drží aj v súčasnosti. Zelená halúzka zvyčajne býva zdobená vajíčkami a stužkami. Gazdiné si z letečka vždy kúsok zobrali a dievčatám dávali za odmenu sladkosti či vajíčka. Tie potom dievky zdobili šibačom.

V poslednú marcovú nedeľu sa v kostoloch svätia bahniatka – konáriky z vŕby. Doma si ich ľudia dávajú do vázy či k svätým obrazom. Posvätené bahniatka majú podľa tradície chrániť dom pred bleskom. Spolu s jarou sa totiž blížia aj prvé búrky.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok je samozrejmosťou uvariť niečo zelené. Najčastejšie sú to jedlá zo špenátu, mladej žihľavy, či z medvedieho cesnaku. Po štvrtkovej omši sa „zaväzujú“ zvony. V niektorých obciach sa takto pripomína Kristovo umučenie aj dnes. „Keď som bola malá, hovorilo sa tomu, že zvony uleceli do Ríma,“ potvrdila nám zachovanie tradície vo svojej obci Šúrovčanka Nikola (24). Po uliciach potom v čase zvolávania do kostola chodievajú chlapci s rapkáčmi alebo malými zvončekmi.

Veľký piatok

Pre veriacich je Veľký piatok najväčším pôstnym dňom v roku. Jedáva sa len raz za deň, často to býva ryba s kúskom chleba, alebo len chlieb samotný. V tento deň sa nesmie pracovať na poli ani v záhradách, zem sa nesmie hýbať. Je to preto, že Kristus je uložený v hrobe.

V Trnave sa piatkom začína Veľká noc tradičným tichým nesením kríža. Zo štyroch mestských častí sa farnosti vydajú na poludnie, stretnú sa na Trojičnom námestí a následne putujú na Kalváriu.

Biela sobota a Veľkonočná nedeľa

V sobotu už vrcholia prípravy na šibačku. Chlapci pletú šibáky z prútia, dievčatá zdobia kraslice. Gazdiné pripravujú jedlá na nedeľu. Chystajú sa vajíčka, údené mäso, pečie sa veľkonočná baba či calta – kysnutý koláč plnený makom, tvarohom alebo orechami.

Veriaci sa chodievajú v sobotu klaňať a rozjímať k Božiemu hrobu, ktorý je umiestnený v kostole. Na „Skríšení“, večerných obradoch, sa zišla celá dedina. Počas nich sa opäť rozozvučali zvony na znak Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ukončil sa tiež štyridsaťdňový pôst a zvyčajne sa potom večerala údená šunka, stracené kura a vajíčka. V nedeľu sa do kostola prinášajú dobroty na posvätenie. Oslavuje sa vzkriesenie Krista.

Veľkonočný pondelok

Pre mnohých sa sviatky nesú v duchu šibačky. Najmä mladí chlapci sa na pondelok každoročne veľmi tešia. V súčasnosti už vŕbové prútie, ktoré malo dievčatám zabezpečiť zdravie, vymieňa často polievanie vodou či voňavkou. Ďalším zvykom je poobedná zábava s tancovačkou. V niektorých trnavských obciach sa už tu začína dievčenská odveta, ktorá je v ďalších známa skôr v utorok.

Čítajte tiež: Šibačka, oblievačka… kde si sa tu vzala?

Foto: ilustračné