Zhromaždenie Za Jána a Martinu v Trnave: Pokojná pieta aj výzva ísť voliť
Do zákulisia iniciatívy Za slušné Slovensko sme nahliadli v rozhovore s organizátormi trnavskej akcie.
V piatok 22. februára uplynuli presne dva roky od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Mestá po celom Slovensku pripravili v tento deň spomienkové stretnutia. Rovnako tomu bolo aj v Trnave.
Iniciatíva Za slušné slovensko zorganizovala v piatok podvečer na Trojičnom námestí podujatie „Za Jána a Martinu, za slušnú krajinu“. Napriek chladnému a veternému počasiu naň zavítalo takmer tristo ľudí.
So sviečkami aj odznakmi
Ľudia prichádzali s pripnutými odznakmi „Za slušné Slovensko“ či „All For Jan“. Mnohí prinášali sviečky, ktoré zapaľovali pri fotkách zavraždených.
Na úvod si celé zhromaždenie uctilo obete minútou ticha. Aj naďalej sa celé stretnutie nieslo v dôstojnom duchu. Juraj Kovalčík prečítal list od Jozefa Kuciaka, brata zavraždeného novinára. V ňom sa kriticky vyjadril k stavu súčasnej politiky a spoločnosti:
„Prepojenia, ktoré vznikajú medzi hlavnými podozrivými a najvyššími politikmi či sudcami v našej krajine, sú hrozivé. Právom máme strach nielen o seba, ale hlavne o spravodlivosť. Bez záujmu a tlaku nás ľudí nie sú schopní urobiť potrebné. Ale nepotrebné urobia za chvíľu – pre seba. A ešte nás aj presvedčia, že to potrebné je.“
Hlasy občianskej spoločnosti
Na pódiu sa potom postupne vystriedali manželia Patrícia a Viktor Hirschnerovci, Martina Magdolen z inštitútu mládeže Juventa, Lucia Pašková zo spoločnosti Curaprox a osobnosť novembra 89 Vladimír Oktavec. Príhovory doplnila herečka Ľuba Dušaničová svojimi piesňami. Medzi nimi nechýbala silná pesnička Padajú hlavy, ktorú napísala pred dvoma rokmi ako reakciu na vraždu.
Na záver si s ňou zúčastnení ľudia zaspievali Hymnu Slovenskej republiky, po ktorej sa v pokoji porozchádzali.
Rozhovor s usporiadateľmi
==========================
Stretnutie občanov Za Jána a za Martinu, za slušnú krajinu usporiadala v Trnave dvojica študentov. Šikovní a skromne pôsobiaci mladí ľudia, Tereza Švihoríková a Juraj Kvoček, celé zhromaždenie aj moderovali. Porozprávali sme sa s nimi a nahliadli tak do zákulisia organizovania akcií iniciatívy za Slušné Slovensko.
Ako ste sa dostali k organizovaniu akcie?
TŠ: Cez úžasného mladého človeka, Paľa Koprdu, ktorý chodil na rovnakú strednú školu ako ja. Oslovil ma, či by som na jednom zo zhromaždení za slušné Slovensko mala príhovor za študentov. Ponuku som prijala a postupne sa naša spolupráca na organizácii prehĺbila.
JK: S Paľom, ktorý organizoval väčšinu zhromaždení za Slušné Slovensko v Trnave, som spolužiak zo strednej školy. Mňa oslovil s ponukou na moderovanie. Dnešné stretnutie sme však organizovali bez neho, pretože je odcestovaný. Koľko práce vyžaduje príprava takéhoto stretnutia?
TŠ: Ťažko povedať, pretože väčšinu práce tvoria rozhovory medzi nami. Čo a ako spravíme, koho by sme mohli osloviť a podobne. V menších mestách nie je úplne jednoduché nájsť ľudí ochotných verejne niečo prečítať. Všetkých je potrebné obvolať, nahlásiť plánované zhromaždenie na mestskom úrade, porozprávať sa s políciou, aby všetko prebehlo bez problémov a dohodúť sa so zvukárom.
Akým spôsobom spolupracujete s ostatnými organizítormi podobných stretnutí po celom Slovensku?
JK: Za slušné Slovensko je celoslovenská iniciatíva. Komunikujeme spolu cez centrálu, zdieľame medzi sebou materiály ako napr. listy, alebo vyhlásenia.
TŠ: Centrála v Bratislave vysiela všetky informácie, ktoré sú potrebné, aby sme my mohli usporiadať tieto stretnutia.
Naplnila dnešná účasť vaše očakávania?
JK: Nemali sme žiadne. Zhromaždenie by sme usporiadali, aj keby tu malo byť len 5 ľudí. Ale účasť bola podľa nás slušná, sme spokojní.
TŠ: Navyše vždy veríme tomu, že mnohí ľudia, ktorí neprišli sem, išli na väčšie zhromaždenie do Bratislavy.
Stáva sa, že by vám ľudia vyčítali spolitizovanie pietnej akcie? Ak áno, čo im odpovedáte?
TŠ: Ja osobne som sa s takýmto niečím nestretla. Na zhromaždeniach sa snažíme udržať apolitickosť, ale niekedy sa to jednoducho nedá. Napríklad na predchádzajúcom, keď sme púšťali nahrávky z Gorily. Stále sa však vraciame k tomu hlavnému – k spomienke na dvoch mladých ľudí, ktorí boli zavraždení.
Ako by ste stručne vyjadrili zmysel a cieľ dnešného zhromaždenia?
JK: Hlavným zmyslom akcie bolo pripomenúť si pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ďalším cieľom je ľuďom znovu pripomenúť, že táto tragická udalosť je výsledkom stavu spoločnosti, v ktorej žijeme. A pamätali na to aj pri nasledujúcich voľbách.