BTW Správy Samospráva

Bročka Trnavčanom na rovinu odpovedal na eko-témy, ktoré sa nás týkajú

Bude parčík pod Belušovým vodojemom otvorený pre verejnosť? Plánuje Trnava vodozádržné opatrenia? A bola by súkromná spaľovňa odpadu dobrým nápadom? To sú len niektoré z tém, ktoré zaujímajú občanov v súvislosti so životným prostredím.

Ilustračný obrázok k článku Bročka Trnavčanom na rovinu odpovedal na eko-témy, ktoré sa nás týkajú
Foto: Peter Bestvina / Zdroj: Dnes24.sk

Trnavský primátor celú hodinu odpovedal Trnavčanom na ich otázky v nočnom priamom prenose na sociálnej sieti. Ušetrili sme vám čas a v poslednej časti prepisu sme pre vás vybrali témy, ktoré sa týkajú predovšetkým životného prostredia.

Sprístupní sa parčík pod Belušovým vodojemom?

Riešime. Teraz zabezpečenie vodných zdrojov a celého areálu a potom sa budeme baviť o tom, do akej miery a akým spôsobom ho sprístupniť.

Je vôbec parčík pod vodojemom možné sprístupniť verejnosti, keď je chráneným areálom vodného zdroja?

Nie je absolútne žiadny dôvod na to, aby sa tam ľudia nemohli prechádzať, máme na to aj posudky. Keď je to tak chránené, prečo tam niekto povolil postaviť bizniscentrum? Je tam 10 metrová vrstva spraše, takže vaša šanca zasiahnuť do vodného zdroja je nulová.

Bude Trnava robiť vodozádržné opatrenia?

My ich robíme pri väčšine stavieb a rekonštrukcií. Vsakovacie vrty, alebo tzv. dažďové záhrady s vyspádovanými plochami. Hlavný problém je, že dažďová voda je vyvedená priamo do Trnávky, ktorá u nás ani nemá charakter potoka, ale vybetónovanej stoky. Bojujeme s vodohospodármi, ktorí sú proti tomu, aby sme pozdĺž promenády akýmkoľvek spôsobom zasahovali do toho vybetónovaného toku. Super je, že sa nám podarilo vyboxovať tri hate, ktoré zdvihnú hladinu vody v Trnávke v tom úseku o 1 až 1,5 metra. Jedna by mala byť pri ceste na Štrky, druhá pri kalvárii a tretia v promenáde. Dúfam, že na budúci rok sa toho dočkáme.

Čo hovoríte na súkromnú spaľovňu odpadu v blízkosti Trnavy?

Som jednoznačne za to, aby zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu zadotoval štát a vlastnili ju samosprávy. Keď túto spaľovňu vybuduje súkromná spoločnosť, tak sa nám násobne zvýši poplatok za odpady. Išiel by som jednoznačne severským modelom, kde buď zoskupenie samospráv alebo samosprávy a štát vlastnia takéto zariadenia. Vytvoriť takúto strategickú energetickú sieť by malo byť jednou z priorít tejto vlády, ale zatiaľ som to nezachytil. My budeme veľmi silno lobovať na ministerstvách.

Je možné robiť lavičky z iného materiálu ako drevo? Po roku na slnku a daždi nevyzerajú najlepšie.

Vo Švédsku sa pracuje s drevom tak, že vidieť celý jeho životný cyklus. Drevo ani nemá celý čas vyzerať ako čerstvo nalakované. Je prirodzenejšie používať tvrdé drevo ako napríklad agát, jemne ho ošetriť olejom, nechať vyniknúť drevo. Zašednutie dreva neznamená, že je pokazené. Druhou možnosťou je robiť drevoplastové lavičky, ktoré sú napríklad v amfiteátri v Kamenáči. To je však strašné. Sedieť na plaste je nepríjemné a neprirodzené. Takže som za drevo.

Ako môžeme dosiahnuť orezanie stromov kvôli veľkému množstvu holubov a exkrementov?

Tak kvôli holubom sa stromy rezať nebudú.

Dá sa niečo robiť s tou plastovou skládkou nábojníc za strelnicou na Štrkoch?

Nedá. Nie je to náš pozemok. Ale nahlásili sme to, je to na vlastníkovi pozemku. …

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu.

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie