Čo o ňom vedia? Trnavskí študenti sa môžu zapojiť do súťaže o Štefánikovi
Študenti vysokých a stredných škôl majú možnosť zapojiť sa do vedomostnej súťaže k 100. výročiu úmrtia Milana Rastislava Štefánika.
Ešte niekoľko dní majú študenti Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave, ale aj ďalších vysokých a stredných škôl možnosť zapojiť sa do vedomostnej súťaže, ktorú Univerzitná knižnica UCM vyhlásila k 100. výročiu úmrtia Milana Rastislava Štefánika.
V jej závere sa účastníci stretnú so spisovateľom Jozefom Banášom pri prezentácii diela Prebijem sa! Štefánik.
Knižnica vyhlasuje vedomostné súťaže už niekoľko rokov a ako pre TASR uviedla jej riaditeľka Darina Kráľová, každý ročník je venovaný najdôležitejším historickým medzníkom daného obdobia. „V tomto roku sme zaradili do súťaže desať otázok, týkajúcich s života a odkazu M. R. Štefánika. Zatiaľ máme odozvu dobrú, uvidíme, čo urobia ešte posledné dni,“ uviedla.
Odpovede na otázky, ktoré sú zverejnené aj na webovej stránke UCM, možno zasielať do 25. apríla. Losovanie výhercov cien bude v pondelok 29. apríla priestoroch knižnice. Hlavnou cenou bude prezentovaná kniha Prebijem sa! Štefánik, ďalšie venovala UCM.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho farára. Vystupoval proti maďarizácii a postupne si začal uvedomovať potrebu česko-slovenskej spolupráce.
Po škole odišiel do Paríža, kde sa stal priekopníkom pre výskum Slnka. Ako francúzsky občan sa prihlásil k letectvu. Ako skvelý astronóm a letec získal viacero ocenení. Jeho vojenská kariéra sa rýchlo rozvíjala a tak sa za krátky čas stal z desiatnika generál.
Informoval verejnosť o stave Slovákov v Uhorsku. Politikom predostrel návrh na vytvorenie slobodných štátov, ktoré by mohli vzniknúť rozpadom Rakúsko-Uhorska. S Masarykom a Benešom, založil v Paríži Národnú radu československú, kde pracoval ako podpredseda. Vo svojej funkcii vykonal veľa diplomatických ciest, hlavne na Sibíri a v Taliansku.
Tragicky zahynul 4. mája 1919 ako 39-ročný, pri páde lietadla neďaleko od Bratislavy, keď sa vracal z Talianska. Je pochovaný v mohyle na Bradle, ktorá je vrcholným dielom architekta Dušana Jurkoviča.
Foto: ilustračné