Kauza Staničný park: Prečo mu chce mesto odobrať štatút chráneného územia
Z opusteného parku v úpadku by malo byť miesto pre oddych. Zelene však zďaleka nemá byť menej!
Počas tohto týždňa sa v Trnave zdvihla obrovská vlna nevôle po zverejnení správy, že mesto chce odobrať Parku Janka Kráľa štatút chráneného mestského územia. Obavy o budúcnosť parku, hnev na mesto a protestné vyjadrenia podporila aj petícia, za ktorou stojí Matej Lančarič a vyjadrenia niektorých poslancov mestského zastupiteľstva.
„Ako občan cítim, že niečo nie je v poriadku a ako právnik musím dôrazne nesúhlasiť s odňatím štatútu chráneného územia! Stojím za tým, že ešte nikdy sa nezlepšilo postavenie chráneného záujmu (osoby, veci, územia), ak sa jeho odňal jeho štatút. Vždy po odňatí štatútu chráneného záujmu nastáva úpadok,“ povedal poslanec Marián Galbavý.
Podpisom petície občania dôrazne odmietajú, aby sa v Parku J. Kráľa stavali na zelených plochách stavby občianskej vybavenosti (kaviarne a pod.) nad 30 m2. „Považujeme za zarážajúce, že Mestské zastupiteľstvo dňa 19.11.2019 umožnilo Zmenou územného plánu postaviť v parku J. Kráľa tri stavby občianskej vybavenosti do 100 m2 (3×100m2), ktoré môžu spolu ubrať z parku až 300 m2 zelene!“ uvádza text petície.
Trnavský primátor Peter Bročka oponuje, že na realizačný projekt chcú na minimálnom priestore – 100m2 na 90 000m2 parkovej plochy! – získať aspoň základnú parkovú vybavenosť prednej časti parku, akými sú WC, alebo kaviareň so sedením pod stromami.
Bročka vidí plánovanú zmenu ako cestu k lepšej budúcnosti parku. V reakcii na rozbúrené vášne na sociálnej sieti predostrel dlhodobý plán mesta. „Staničný park sa zväčší o viac ako 5 hektárov, čo je 50% nárast parkovej plochy. Vysadíme stovky nových stromov vrátane doplnenia kostrovej aleje, v prednej časti doplníme vybavenosť minimálnymi zásahmi, vzniknú nové vodné plochy, v zadnej časti pri železnici zahustíme izolačnú zeleň, obnovia sa povrchy, mobiliár, fontány a osvetlenie, odkloníme cyklistov z hlavného ťahu na okraj parku a namiesto tranzitnej zóny plnej problémov získame atraktívny park, v ktorom budú chcieť ľudia tráviť čas. Takéto parky žijú ľuďmi všade vo svete,“ vysvetlil.
Všetky nezmysly o ničení, chránených územiach, tescách, maxoch, bytoch a biomasakroch su obyčajné hry na city bez racionálneho základu.
Dôvodom k zmene o štatúte ochrany je podľa Bročku revitalizácia parku, ktorá vzišla z dlhodobých snáh mesta o čo najkvalitnejší verejný priestor a z architektonickej súťaže postavenej na spoločnom plánovaní s občanmi, kde sa ľudia podieľali na príprave podkladov pre súťaž. „Podnety ľudia odovzdali fyzicky, online, alebo na verejnom stretnutí, kde sa o veci diskutovalo. Počas participácie jasne popísali najväčšie slabiny parku, vrátane požiadavky na zázemie, WC, kaviareň, resp. rekultiváciu a obnovu priestoru atď.,“ povedal.
Po stretnutiach s Trnavčanmi sa ako najpálčivejší problém parku ukázal byť výskyt bezdomovcov a asociálov, ktorí v návštevníkoch parku vzbudzujú obavy, najmä po zotmení. Možnými riešeniami by mohlo byť zvýšenie intenzity osvetlenia či izolačná zeleň.
Ďalším problémom je zdravotný stav stromov, ktorý opakovane posúdil nezávislý dendrologický prieskum. Ten ukázal, že stav je pri viacerých kusoch havarijný a predstavujú riziko pre stovky prechádzajúcich ľudí. Preto takéto stromy musia byť odstránené. Ako Bročka podotkol, tento rok spôsobili pády stromov už dve ľahšie zranenia a mesto musí urobiť maximum, aby sa takéto situácie neopakovali. Výruby chce však obmedziť na najnevyhnutnejšie bezpečnostné zásahy.
Verejnú anonymnú krajinársko – architektonickú súťaž návrhov „Obnova Parku Janka Kráľa v Trnave“ vyhlásilo mesto ku dňu 16. 12. 2016. Jej účelom bolo získať najlepší návrh komplexnej obnovy parku Janka Kráľa tak, aby boli splnené náročné funkčné a prevádzkové požiadavky, s požiadavkami na najvyššiu kvalitu krajinársko – architektonického riešenia.
Cieľom súťaže bolo získať najvhodnejšie a najlepšie krajinársko-architektonické riešenie priestorového usporiadania a funkčného využitia územia Parku Janka Kráľa v Trnave, ktoré sa stane východiskom pre jeho obnovu.
„Mesto Trnava hľadalo pestré riešenia funkčne odlišných častí parku so zaujímavou, modernou, nadčasovou, ale aj tradičnou vybavenosťou, ktorá umožní naplnenie mnohorakých, trvalých aj sezónnych (dočasných) aktivít, záujmov a cieľov rôznych skupín návštevníkov v zdravom a trvalo udržateľnom prírodnom prostredí s nezameniteľnou identitou parku,“ uviedlo po vyhlásení výsledkov súťaže mesto na svojej stránke.
O výsledku rozhodla začiatkom apríla 2017 desaťčlenná porota, v ktorej bolo sedem nezávislých architektov. Výsledky súťaže sú verejné, možno ich vidieť na stránke archinfo: https://www.archinfo.sk/…-trnave.html
Porota sa zhodla, že víťazný návrh zo štúdia Guldan Architects splnil podmienky obstarávateľa. „Je veľmi vyrovnaný vo vyváženosti riešenia vo všetkých funkčných častiach parku. Dobre spracovaná reálnosť a realizovateľnosť riešenia. Koncepcia návrhu je pružná s bezkolízne riešenou cyklo-dopravou a dobre reaguje na napojenie pešej prevádzky parku,“ zhodnotila.
„Pri návrhu sme brali do úvahy bezpečnosť parku pre ľudí, jeho výrazný potenciál byť sociálno-spoločenským priestorom, návrhy od Trnavčanov a v neposlednom rade historicky daný vznik parku,“ vysvetlil svoj návrh šéf štúdia Eugen Guldan.
Aby bol park opäť bezpečným miestom pre ľudí, je nevyhnutná jeho rekonštrukcia. V rámci nej sme navrhli vytvorenie mikropriestorov vhodných nielen na presun, ale aj krátkodobý alebo dlhší pobyt s rôznymi funkciami pre všetky vekové kategórie.
„Rešpektovali sme pôvodné hranice parku, park sme zmodernizovali, jasne sme vymedzili priestor pre rôznych návštevníkov ako sú rodiny s deťmi, mládež, peší, cyklisti, alebo bežci. Ich trasy a pobytové priestory v niektorých častiach sledujú rovnakú líniu, v iných sa úplne rozchádzajú pre maximálny komfort. Kolízie peších a cyklistov sú minimalizované,“ dodal architekt.
Primátor svoju pozíciu obhajuje aj doterajším pôsobením. „Od kedy som na meste, ročne sadíme stovky stromov. Stále sa dobrovoľnícky staráme o Kalvárku, ľudia pravidelne roky čistia Staničák a ine zóny v meste, robime X rôznych environmentálnych opatrení, vrátane vodozádržných. Chystáme zalesňovacie prímestské projekty, na Medziháji chystáme 100 hektárovú premenu krajiny na lesy, lúky a mokrade. Zo skládky stavebného odpadu sme na Štrkoch spravili jazero a celú zónu ideme výrazne zväčšovať. Pripravujeme nové parky a vodné plochy. Zvýšili sme frekvenciu hliadok polície, čistenia a výsypu košov vo všetkých parkoch.“
„Na konci dňa bude park vďaka kvalitnej koncepčnej prípave a eurofondom zrevitalizovaný, zdravší a výrazne väčší aby mohol slúžiť ďalším generáciám Trnavčanov,“ uzavrel primátor.
Po primátorovom vysvetlení situácie s parkom sa verejná mienka začala meniť. Kritika momentálne smeruje k nedostatočnému a k neskorému odkomunikovaniu zámerov mesta, čo vzbudilo u občanov podozrenie a obavy.
