Krásne i ničivé zvuky Trnavy: Majestátne zvony ľudí ohurujú aj ohlušujú
V Trnave sa nachádza hneď niekoľko kovových skvostov. Zvonárske remeslo, zvonolejárstvo, však na Slovensku zaniklo.
Výrobou zvonov v Trnave sa zaoberali viacerí majstri. Medzi nimi aj známi bratia Fischerovci. Dnes už by ste tu zvonolejárov hľadali márne. Dielom Fischerovcov sú napríklad zvony z Evanjelického kostola. V Trnave však nájdeme zvonov oveľa viac. Každý z nich je pritom unikátny.
Zvony z Baziliky svätého Mikuláša boli pred pár rokmi rekonštruované. Deväťstokilogramový zvon menom Štefan a dvojtonovú Barboru vtedy zniesli z výšky viac ako tridsiať metrov a odviezli na kamiónoch. Tretí, Mikuláš, ich počkal na svojom mieste. Opravu vtedy zabezpečil český zvonolejár, Petrer Rudolf Manoušek. Pokračovateľ rodinnej tradície si vzal zvony do parády v holandskom Astene pri hraniciach s Nemeckom.
Každá zvonolejárska rodina mala svoj tajný „recept“ na výrobu zvonov. Hlavnou zložkou bola meď. Okrem nej pridávali cín, olovo, nikel… Každý podľa svojej „chuti“. Presné množstvá týchto komponentov však boli prísne stráženým tajomstvom výrobcov zvonov.
Zvony vraj mali tri funkcie. „Mŕtvych pochovávam, živých povolávam, búrky odháňam.“ Ich prvotnou úlohu bolo zvolávať ľudí k modlitbe.
Zvony mali pôvodne súdkový tvar. V takejto podobe ich dodnes používajú napríklad v Číne, odkiaľ aj pravdepodobne pochádzajú. Pôvodne nemali srdce, ktoré bilo z vnútra, ale do stojaceho zvonu zvonku udierala drevená klada. Naše dnešné zvony majú predchodcov u spiežovcov, ktoré používajú bačovia.
Ozdoba Trnavy: Súsošie Najsvätejšej Trojice zdobí námestie už niekoľko storočí
K zvukomalebným tónom zvonov sa viažu viaceré legendy. Jedna z nich hovorí, že keď prvý zvonolejár odlieval zvon, nemohol dosiahnuť pekný zvuk. Prisnilo sa mu, že do liatiny treba pridať panenskú krv. Krátko na to jeho dcéra, pri prechádzke so svojou láskou, nešťastnou náhodou spadla do kotla s liatinou. Odvtedy je vraj zvon naladený v smutnej molovej stupnici, vďaka čomu prekrásne znie.
Kolobeh života železných obrov
Iní zase vravia, že v zvukoch zvonov počuť zvuky vojny. Niet sa čo diviť. Mnohé zvony boli počas vojny zničené a následne znova vyrobené. Prenádherné kusy kovu boli často roztavené kvôli výrobe zbraní. Po vojne z pozbieraného kovu znova zvony odliali. Zvony môžu mať okrem krásnych zvukov aj negatívne účinky na svoje okolie. Ich silné zvuky spôsobujúce vibrácie môžu narušiť statiku veže, v ktorej sú umiestnené. Preto sú niektoré zvonice vyrobené z dreva. Z Biblie poznáme prípad Jerichových trúb, ktoré svojim rozozvučaním zničili múry.
Foto: ilustračné
