Migrujúca podobizeň: Bronzového Štefánika už niekoľkokrát presunuli
Socha slovenského národovca nachádzajúca sa na námestí SNP, sa dá označiť ako migrujúca. Počas svojej existencie niekoľkokrát zmenila svoje miesto.
Túto sochu vytvoril v roku 1924 Ján Koniarek. Miestna pobočka Matice slovenskej zorganizovala verejnú zbierku, vďaka ktorej mohla byť zhotovená. Hovorilo sa, že táto socha je najvernejšou podobizňou generála Milana Rastislava Štefánika.
Socha pôvodne stála na vysokom podstavci na mieste, kde dnes stojí Pamätník osloboditeľov.
Vtedy bol po Štefánikovi pomenovaný aj celý park. V päťdesiatych rokoch bol však Štefánik ako osobnosť násilne odstránený zo slovenských dejín. Stal sa nepohodlným, bol vygumovaný z mnohých kníh, učebníc, rušili sa názvy ulíc nesúce jeho meno. Z očí zmizla aj táto skulptúra.
Až na jar v roku 1968 sa znovu objavila. Stála na úpätí Bernolákvho parku, oproti pomníku Antona Bernoláka. Onedlho ju ale znova odstránili a skončila v depozite galérie Jána Koniarka. Až po roku 1989 sa socha vrátila do ulíc Trnavy. Kolektív reštaurátorov pod vedením akademického sochára J. Jurču ju zrekonštruoval a vrátil do mesta. Na sedemdesiate prvé výročie smrti velikána, v roku 1990 sochu znova slávnostne odhalili.
Pomník Milana Rastislava Štefánika naposledy posunuli v roku 2015.
Nové miesto mu vyhradili v rámci rekonštrukcie parku pri evanjelickom kostole, aby vznikol dôstojnejší priestor pre konanie spomienkových slávností. Dvestopäťdesiat kilogramovú bronzovú plastiku s asi dvojtonovým žulovým podstavcom presúvali pomocou žeriavu.
Štefánik mal k Trnave údajne blízky vzťah a neraz ju navštívil. Priateľské kontakty udržiaval aj so skladateľom Mikulášom Schneiderom- Trnavským, za ktorým do mesta chodil. S autorom Jánom Koniarkom má M.R. Štefánik rovnaký deň úmrtia – 4. máj.
Jeho podobizeň zdobí mestá po celom Slovensku. Inak tomu nie je ani v Trnave. Práve trnavská socha neveľkého (167cm vysokého) velikána bola prvou bronzovou podobizňou Štefánika v životnej veľkosti na Slovensku.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho farára.
Vystupoval proti maďarizácii a postupne si začal uvedomovať potrebu česko-slovenskej spolupráce. Po škole odišiel do Paríža, kde sa stal priekopníkom pre výskum Slnka. Ako francúzsky občan sa prihlásil k letectvu. Ako skvelý astronóm a letec získal viacero ocenení. Jeho vojenská kariéra sa rýchlo rozvíjala a tak sa za krátky čas stal z desiatnika generál.
Informoval verejnosť o stave Slovákov v Uhorsku.
Politikom predostrel návrh na vytvorenie slobodných štátov, ktoré by mohli vzniknúť rozpadom Rakúsko-Uhorska. S Masarykom a Benešom, založil v Paríži Národnú radu československú, kde pracoval ako podpredseda. Vo svojej funkcii vykonal veľa diplomatických ciest, hlavne na Sibíri a v Taliansku.
Tragicky zahynul 4. mája 1919 ako 39-ročný, pri páde lietadla neďaleko od Bratislavy, keď sa vracal z Talianska. Je pochovaný v mohyle na Bradle, ktorá je vrcholným dielom architekta Dušana Jurkoviča.
