Jarmok v Hlohovci, tvrdé boje o práva: Vieme čo sem chodilo kupovať celé Horné Uhorsko!
K jeseni neodmysliteľne patria jarmoky, ktoré sa už od dávna konajú v mnohých slovenských mestách. Nazrite s nami do dávnej histórie toho nášho, hlohoveckého.
História najstarších jarmokov na Slovensku siaha do 13. storočia, kedy ich smeli usporadúvať iba výsadné mestá, ktoré dostali právo vo výsadných listinách od vládnuceho panovníka. V kráľovských listinách boli uvedené presné dátumy, kedy mohli byť usporiadané. Medzi takéto jarmoky patril aj ten v Hlohovci. Podľa slov riaditeľa Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozefa Urminského sa tak naše mesto zaradilo medzi elitné sídla vtedajšieho uhorského kráľovstva.
Ako prezradil Jozef Urmisnký, prvé právne ustanovenie jarmoku, resp. trhu v Hlohovci sa viaže k udeleniu trhových privilégií pre Nový Hlohovec dňa 1. januára v roku 1362, kedy kráľ Ľudovít I. pre osadu hostí Nový Hlohovec udelil právo konať slobodné výročné trhy podľa zvyklostí mesta Budína. Jarmok už vtedy podľa riaditeľa múzea začínal vždy na sviatok sv. Michala.
Bežné jarmoky boli vlastne trhy, na ktorých každý mohol predať alebo kúpiť všetko, čo potreboval k životu. Pulty stánkov sa prehýbali pod všemožným tovarom od kožených čižiem, cez sliepky či sušené bylinky, až po periny, keramiku alebo sladké medovníkové srdcia. Hlavným cieľom bolo predať alebo vymeniť prebytky z domáceho chovu zvierat alebo pestovania poľnohospodárskych plodín.
Keďže privilégium trhov bolo spočiatku podľa riaditeľa Vlastivedného múzea udelené len Novému Hlohovcu, druhá polovica obyvateľov starého Hlohovca sa vehementne dožadovala rovnakých práv, ktoré im zemepán napokon potvrdil v roku 1365.
Okrem obchodovania sa počas jarmokov, akým bol aj ten v našom meste ľud tešil na zábavu spojenú s hudbou a tancom, pribudli i bábkové divadielka, súťaže a iné atrakcie. Tradíciou bolo kupovanie „jarmočného“, keď mládenci svojim vyvoleným kupovali medovníky, šatky či maľované tanieriky.
Hlohovec podľa Urminského tiež patril k významným trhovým miestam na dobytok. „V 18. storočí to boli najväčšie trhy na dobytok v Hornom Uhorsku. Konali sa na pažiti za mestom – (v miestach okolo dnešného okresného úradu, odtiaľ pomenovanie Jarmočná ulica),“ uvádza riaditeľ múzea.
Začiatkom 20. storočia ma Hlohovec viaceré jarmoky o ktorých mestský kronikár Ferdinand Spál napísal: „Hlohovec mal za rok až 11 vykladných a 11 lichvacích jarmokov, kedy sa u nás schádzali predavači a najmä kupci až južného a iných častí Slovenska. Okrem ťažných zvierat, kráv sa tam predávali aj ošípané všetkých veľkostí.“ Lichvacie jarmoky podľa Spála bývali vo štvrtok a výkladné v utorok, pričom prvé bývali na jarmočisti na Pažiti a výkladné na Námestí a priľahlých uliciach.
Čítajte tiež:
Michalský jarmok sa blíži: Tento rok ho ozvláštni aj úplná novinka!
Hlohovecký zámok počas jarmoku otvorí svoje brány: Pozrite, na čo sa môžete tešiť!
Lepší ťahák v mobile, ako papier vo vrecku: Michalský jarmok, KOMPLETNÝ PROGRAM
Tradičný Michalský jarmok: Kedy presne a na ktorých uliciach sa tento rok uskutoční?
Michalský jarmok už čoskoro: Pripravte sa ale na uzávierku TÝCHTO ulíc
Zdroj: tasr / dnes 24
Foto: Ilustračné