Radnica chce zrušiť prísnu ochranu staničného parku. Časť verejnosti je pobúrená
Mesto chce park zveľadiť, autorovi petície proti návrhu mesta vadí plánovaná kaviareň.
Park Janka Kráľa môže stratiť štatút chráneného obecného územia. Júnová schôdza mestského zastupiteľstva bude hlasovať o návrhu na jeho zrušenie s platnosťou od 15. júla.
Zámer mesta sa stretol s vlnou nevôle Trnavčanov, prevažujú silné emócie. Proti zámeru už vznikla petícia. Jej autorom je poslanec mestkého zastupiteľstva v Trnave Matej Lančarič. Podľa neho park patrí z hľadiska trvalej udržateľnosti medzi najvýznamnejšie polyfunkčné plochy zelene v urbánnom území mesta, ktoré trpí jej nedostatkom.
Dôvodom na zrušenie daného všeobecne záväzného nariadenia by mal byť podľa Lančariča zámer radnice umožniť na zelených plochách výstavbu občianskej vybavenosti, ktorá môže ubrať parku dovedna až 300 m2 zelene. Radnica plánuje v blízkej dobe jeho rekonštrukciu, v projekte počíta s realizáciou nových občerstvovacích jednotiek po maximálne 100 m2 plochy. Takáto rozloha je podľa signatárov elektronickej petície neprijateľná.
Lančarič vysvetlil, že poslanecký zbor v novembri minulého roka schválil zmenu územného plánu Trnavy tak, aby v parkoch s rozlohou nad 30.000 m2 bolo možné stavať občiansku vybavenosť do 100 m2. „Tak sa štatút Parku Janka Kráľa s tým dostal do rozporu, preto je snaha ho zrušiť,“ uviedol. Okrem iného štatút obsahuje aj bod o nezvyšovaní podielu zastavaných plôch a umožňuje výstavbu kioskov do 30 m2.
Iniciátorom na prijatie štatútu bol v roku 2014 práve Lančarič, ktorý bol členom mestského zastupiteľstva v uplynulom a je aj v tomto volebnom období. Aj vtedy bola dôvodom zamýšľaná výstavba občerstvenia, po jeho prijatí investor ustúpil.
Bročkov pohľad
Trnavský primátor Peter Bročka vidí pláovanú zmenu ako cestu k lepšej budúcnosti parku. V reakcii na rozbúrené vášne na sociálnej sieti predostrel dlhodobý plán mesta. „Staničný park sa zväčší o viac ako 5 hektárov, čo je 50% nárast parkovej plochy. Vysadíme stovky nových stromov vrátane doplnenia kostrovej aleje, v prednej časti doplníme vybavenosť minimálnymi zásahmi, vzniknú nové vodné plochy, v zadnej časti pri železnici zahustíme izolačnú zeleň, obnovia sa povrchy, mobiliár, fontány a osvetlenie, odkloníme cyklistov z hlavného ťahu na okraj parku a namiesto tranzitnej zóny plnej problémov získame atraktívny park, v ktorom budú chcieť ľudia tráviť čas. Takéto parky žijú ľuďmi všade vo svete,“ povedal.
„Všetky nezmysly o ničení, chránených územiach, tescách, maxoch, bytoch a biomasakroch su obyčajné hry na city bez racionálneho základu,“ dodal o niečo ostrejšie.
Dôvodom k zmene o štatúte ochrany je podľa Bročku revitalizácia parku, ktorá vzišla z dlhodobých snáh mesta o čo najkvalitnejší verejný priestor a z architektonickej súťaže postavenej na spoločnom plánovaní s občanmi, kde sa ľudia podieľali na príprave podkladov pre súťaž. „Podnety ľudia odovzdali fyzicky, online, alebo na verejnom stretnutí, kde sa o veci diskutovalo. Počas participácie jasne popísali najväčšie slabiny parku, vrátane požiadavky na zázemie, WC, kaviareň, resp. rekultiváciu a obnovu priestoru atď.,“ povedal.
Zdravotný stav stromov opakovane posúdil nezávislý dendrologický prieskum, ktorý ukázal, že stav je pri viacerých kusoch havarijný a predstavujú riziko pre stovky prechádzajúcich ľudí a takéto stromy musia byť odstránené. Ako Bročka podotkol, tento rok spôsobili pády stromov už dve ľahšie zranenia a mesto musí urobiť maximum, aby sa takéto situácie neopakovali. Výruby chce však obmedziť na najnevyhnutnejšie bezpečnostné zásahy.
Primátor svoju pozíciu obhajuje aj doterajším pôsobením. „Od kedy som na meste, ročne sadíme stovky stromov. Stále sa dobrovoľnícky staráme o Kalvárku, ľudia pravidelne roky čistia Staničák a ine zóny v meste, robime X rôznych environmentálnych opatrení, vrátane vodozádržných. Chystáme zalesňovacie prímestské projekty, na Medziháji chystáme 100 hektárovú premenu krajiny na lesy, lúky a mokrade. Zo skládky stavebného odpadu sme na Štrkoch spravili jazero a celú zónu ideme výrazne zväčšovať. Pripravujeme nové parky a vodné plochy. Zvýšili sme frekvenciu hliadok polície, čistenia a výsypu košov vo všetkých parkoch.“
„Na konci dňa bude park vďaka kvalitnej koncepčnej prípave a eurofondom zrevitalizovaný, zdravší a výrazne väčší aby mohol slúžiť ďalším generáciám Trnavčanov,“ uzavrel primátor.