S divadlom robí divy: Zuzana Hekel vnáša život do kultúrnej inštitúcie, ROZHOVOR

Foto: Júlia Vargová / Zdroj: Dnes24.sk

To, že sa Divadlo Jána Palárika „otvára ľuďom“ neostáva iba prázdnou frázou. Zdá sa, že Zuzana Hekel má recept na úspech a s divadlom robí divy. Porozprávali sme sa s ňou o podujatiach, ktorými táto kultúrna inštitúcia pod vedením mladej šikovnej dámy láka rôzne generácie, aj o víziách a plánoch do budúcna.

Ste riaditeľkou divadla. S akými cieľmi ste do toho išli?

Trnavská župa urobila vo všetkých svojich kultúrnych inštitúciách, ktorých je dovedna osemnásť, transparentný a náročný výberový proces na riaditeľov. Je to znak toho, že župa vníma kultúru ako jednu zo strategických politík, čo v našej krajine nie je úplná samozrejmosť, takže je to super.

Ja som bola jednou z prvých, ktorí takýmto konkurzom prešli. Vo svojom projekte, ktorý som predložila, som v podstate hovorila o troch jednoduchých, ale myslím, že veľmi dôležitých veciach.

Župu to zjavne oslovilo. Aké veci to boli?

Prvou bola ambícia viac otvoriť divadlo občanom mesta Trnava aj bezprostredného okolia. Zabezpečiť, aby sa stalo priestorom, do ktorého môžete prísť aj v inom čase ako na divadelné predstavenie, a v ktorom môžete zažiť aj iné veci, ako návštevu inscenácie.

Akými najvýraznejšími zmenami divadlo od vášho nástupu do funkcie prešlo?

Časť z nich som „podedila“. Napríklad rekonštrukcia fasády bola zazmluvnená ešte mojim predchodcom. Prebiehala už v prvých mesiacoch môjho nástupu.

Možno si pamätáte, že na fasáde bolo vyobrazenie budúceho stavu fasády a veľký nápis, ktorý sme dali urobiť, „Divadlo dostáva novú tvár“.

Tým sme vlastne chceli dať najavo, že o chvíľočku bude hotová nová fasáda a divadlo sa zaskvie krásnym vonkajším vzhľadom, ale zároveň s tou novou tvárou je spojená aj nová energia, ktorú sme sa sem usilovali priniesť.

Okrem fasády sme sa snažili vyvinúť čo najvyššie úsilie o to, aby sme vyzerali ako otvorený dom. Rozhodli sme sa sprevádzkovať celodennú divadelnú kaviareň, ktorá je prístupná návštevníkom nielen pred predstavením a počas prestávky.

Bezprostredne po nástupe do divadla sme sa rozhodli urobiť prvý Deň otvorených dverí a v tejto tradícii aj pokračovať. Skutočne sme sa usilovali o to, aby ľudia videli skutočne všetky priestory, vrátane tých, kde sa bežný divák nemá šancu dostať. Aby videli ten organizmus zvnútra, pretože práve to je pre ľudí veľmi atraktívne a zároveň to bolo pre nás gesto toho, že divadelný priestor je verejnou záležitosťou.

Ako to dopadlo?

Prišlo cez sedemsto ľudí. Videli zákulisie, stretli sa s našimi hercami… Chceli sme to urobiť kontaktné a zacielili sme na rodiny s deťmi, aby aj tie privoňali k divadelnej atmosfére, zapáčila sa im a vrátili sa.

Takže chcete osloviť aj mladšiu generáciu… Darí sa vám? Ako to vyzerá s návštevnosťou?

Myslím si, že je to vec, s ktorou zápasí každé divadlo.

Chytiť mladšiu generáciu, povedzme dvadsiatnikov či tridsiatnikov, je trošku problém. Stredoškoláci sú ako tak v pohode, tí ešte do divadla chodia povinne.

Druhým cieľom môjho projektu predloženého do konkurzu bolo práve zameranie sa na mladého človeka. Pod tým pojmom sme mysleli návrat k tradícii, ktorú malo divadlo vo svojom najslávnejšom období, keď systematicky pracovalo pre deti a mládež.

Ktoré obdobie to bolo?

Od konca sedemdesiatych rokov až do revolúcie. Volalo sa to tu Divadlo pre deti a mládež a pracovala tu generácia vynikajúcich hercov, ktorí boli takto profilovaní ako jediné divadlo na Slovensku. V tejto oblasti mali medzinárodné renomé. Z rôznych situačných dôvodov tu bolo akoby „slobodnejšie ovzdušie“ než v Bratislave a aj odtiaľ sa chodili diváci pozerať na trnavské divadlo.

Podnikáte kroky, ktoré sem mladých priťahujú. Čo sme v divadle okrem Dňa otvorených dverí mohli zažiť?

Povedali sme si, že deti a mládež budú opäť našou silnou cieľovou skupinou. Okrem toho, že pre nich vytvárame predstavenia pripájame aj diskusie s odborníkmi, rozprávame sa s nimi… vždy zažijú niečo naviac.

Skúsili sme aj letný tábor. Mal obrovský úspech. Ja za seba môžem povedať, že to boli dva najkrajšie týždne, aké som tu od môjho príchodu aj spolu s kolegami zažila. Deti boli kreatívne a hravé, obľúbili si divadelný svet, zžili sa s našimi hercami a pripravili dve krásne predstavenia, ktoré potom zahrali svojim rodičom.

Páčilo sa im až tak, že sme po tábore spontánne založili divadelný krúžok – Detská divadelná akadémia. Deti sa tu dostanú k reálnym metodikám výučby herectva. Niečo ako umelecká škola s pridanou hodnotou toho, že ste v profesionálnom divadle, že môžete robiť na profesionálnom javisku a výsledok niekto nasvieti, nazvučí… cítite sa ako naozajstný herec, pričom naši herci sú lektormi celej tejto dielne. Plus robíme veľké množstvo výtvarných tvorivých dielní. Decká sem pravidelne môžu chodiť a vyskúšať si spraviť kostým či kulisu.

Týmto všetkým chceme chytiť stredoškoláka, aby po ukončení štúdia išiel do divadla aj dobrovoľne.

Nedávno ste lákali aj na „revolučný guláš“…

Noc divadiel je veľký deň v Čechách aj na Slovensku. Všetky divadlá počas nej robia niečo špeciálne. Vždy pripadá na novembrové dni, a keďže tento rok bolo tridsiate výročie Nežnej revolúcie, prispôsobili sme tomu aj tému podujatia. Spojili sme to s podujatiami mesta a kraja, prispeli sme našim programom a bol z toho jeden veľký revolučný víkend.

Divadlo bolo plné ľudí. Hrali sme naše predstavenie, ktoré sme vymysleli pri príležitosti Nežnej revolúcie, nahrávali sme naživo rozhlasovú hru, robili sme strašidelnú prehliadku, varili sme guláš, ľudia nám nosili kľúče, aby sme mali čo najviac spomienok na november a odhaľovali sme pamätnú tabuľu na fasáde.

Čo ešte plánujete?

Minulý rok sme začali a tento rok budeme pokračovať dvomi veľkými zimnými akciami mimo divadelných predstavení – Silvester a ples.

Divadelný Silvester sa minulý rok veľmi vydaril. Ľudia prídu na výbornú komédiu, potom majú večeru, dídžeja a zábavný program k tomu. Je to možnosť ako si užiť Silvester v takejto glamour atmosfére, ktorú poskytuje divadlo.

Takto isto koncipujeme aj ples. Ešte čakáme na potvrdenie hudobných hostí, ale už sa všetko črtá k spokojnosti, takže vo februári bude možnosť spestriť si plesovú sezónu návštevou divadelných priestorov.

Kam chcete smerovať divadlo z dlhodobého hľadiska?

Máme mandát na päť rokov. Máme za sebou prvú sezónu a o chvíľu polovičku druhej. Našim cieľom je, aby sme zdvihli umeleckú latku divadelnej produkcie o jednu úroveň vyššie. Chceli by sme spolupracovať s najlepšími slovenskými režisérmi, čo verím, že sa nám už začalo dariť a postupne vytvoriť podmienky také, aby sem prišli pracovať režiséri zo zahraničia. Spraviť to divadlo miestom s medzinárodnou ambíciou a potenciálom.

Máme ešte jeden cieľ. Chceli by sme dokončiť investičné plány na päť rokov, to je rekonštrukcia zrkadlovej sály a odvlhčenie celej budovy a následne na to zrekonštruovať zázemie pre hercov – šatne, kuchynku, garderóbu i maskérňu.

Toto bolo tretím cieľom vášho projektu predloženého do konkurzu?

Tým bolo dostať divadlo z polohy regionálneho divadla. Ono je z povahy veci regionálne, lebo je zriaďované župou a je jediné profesionálne v kraji, takže samozrejme, že je regionálne a je to správne. Ale chceme, aby jeho rozmer a ambície prekročili hranice regiónu. Napojiť sa na slovenskú sieť divadiel, ktoré majú čo povedať aj blízkemu zahraničiu. Tam divadlo bolo v minulosti, a tam by sme sa opäť chceli dostať.

Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Trnavy a okolia.