Tip na víkend: Piešťany, čarovné mesto so svetovou atmosférou
Centrum Piešťan žije aj počas bežného dňa. Nielen turisti a kúpeľní hostia, ale aj domáci bežne zapĺňajú nábrežie.
Most, parky, cukrárne a kaviarničky, lavičky pri fontánach… Lákavý je najmä miestny park. Nerozlučná súčasť kúpeľného mesta sa rozkladá po oboch stranách Váhu a tvorí ju Mestský park a Kúpeľný park. Založil ho Jozef Erdödy a neskôr ho zveľadili nájomcovia kúpeľov Winterovci.
Rozloha parku je vyše dvadsať hektárov. Na tejto ploche si návštevníci majú možnosť pozrieť úžasnú druhovú rozmanitosť drevín.
Zaujímavým a príťažlivým ho robia ázijské a americké druhy stromov. Na milovníkov flóry a pekného prírodného prostredia čakajú cyprušteky, smreky pichľavé, cédrovec zbiehavý, borovica himalájska, storočné magnólie Soulangove a judášovec strukový, paulovnia plstnatá či ľaliovník tulipánokvetý.
Vychýrená lokalita svadobného fotenia
Niet sa čomu diviť, že park je obľúbeným miestom pre svadobné fotenie. Vstup k jazierkam stráži katalpa bignoniovitá, neďaleko je ginko dvojlaločné, žijúca fosília. Jazierka s leknami, rybkami a žabami dal vybudovať pán Winter na podnet bulharského excára Františka I. Coburga. V parku je aj voliéra s viacerými druhmi pávov a bažantov. Piešťany neboli vždy slávnym kúpeľným mestom. Známe bolo skôr neďaleké mestečko Vrbové. Piešťany začali ožívať práve vďaka rodine Winterovcov.
Dnes je toto mesto plné turistov. Domácich i zahraničných. Centrum mesta je aj vďaka rozvinutému cestovnému ruchu ako stvorené na prechádzku. Upravená pešia zóna nie je len miestom obchodov, kaviarní a reštaurácií. Miestne prostredie priam láka na prechádzku, alebo oddych na lavičke. Zaľúbenci si môžu svoju lásku zamknúť na malom moste ponad fontánu na pešej zóne mesta. Na športových nadšencov čakajú cyklotrasy popri Váhu. Pre fanúšikov vodných športov sú zase k dispozícii atrakcie na neďalekej Sĺňave.
Barlolamač nahradil svätého
Okrem známeho bahna piešťanské kúpele ponúkajú aj vodné masáže, fitness, bazény, laserovú liečbu či bambusové masáže a aromoterapiu. Liečivo však napôsobia len procedúry, mesto má v sebe čosi svojské. Pohodovú atmosféru na každom kroku, čosi magické vo vzduchu, genius loci.
Barlolámač sa dá považovať za symbol Piešťan, no nie vždy bol symbolom kúpeľného mesta práve on. Autorom kresby muža lámajúceho barlu je návrhár a maliar Arthur Heyer. Návrh vytvoril v roku 1897, pôvodne ako znak kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal Ľudovít Winter, ktorý si predstavoval symbol uzdravenia, ktorý by vypovedal o sile termálnych prameňov.
Winter sa postaral aj o rozkvet kúpeľov, výstavbu kúpeľných objektov a ich propagáciu po celom svete. Okrem iného sa zaslúžil o postavenie Kolonádového (Skleného) mosta. Spolu s bratom Imrichom, ktorý neskôr prevzal propagáciu a marketing, tvorili nerozlučnú dvojicu. Sochu odliatu z bronzu vytvoril Robert Kúhmayer v roku 1933. Ako symbol mesta na erbe bol barlolámač prijatý 21. októbra 1945, keď sa z obce stalo mesto. Do druhej polovice 19. storočia používali Piešťany pečate s vyobrazením sv. Štefana – kráľa.
Ohrozenie života kvôli sklu
Nápis na priečelí mosta – Saluberrimae Pistinienses Thermae znamená Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele. Na druhej strane mosta je nápis Surge et ambula – Vstaň a choď. Kolonádový most je najdlhším krytým mostom na Slovensku. Známy je svojimi obchodíkmi a labuťami, ktoré z neho turisti kŕmia. V roku 1956 ho museli zrekonštruovať po tom, ako ho v apríli 1945 nemeckí vojaci zničili.
V roku dokončenia mosta naň osadili lepty do skla podľa návrhu akademického maliara Martina Benku. Vyleptali ich v pražskej ryteckej umeleckej škole. Pred skazou v roku 1945 ich zachránil technický vedúci kúpeľov Filip Hanic v ohrození vlastného života. Znova boli nainštalované pri rekonštrukcii mosta. Dnes však na ich mieste nájdete len kópie, kvôli ochrane pred vandalmi alebo iným poškodením.
Foto: ilustračné
