Tip na víkend: Šikmá veža a kráľ Madagaskaru lákajú do Vrbového
Nenápadné mestečko ukrýva pamiatky a históriu metropoly. Prechádzka Vrbovým môže byť príjemným spestrením víkendu.
Hádam najcharakteristickejšou pamiatkou Vrbového je šikmá veža. Vďaka nej je mestečko prezývané „Slovenská Pisa“. Zvonica z devätnásteho storočia sa kvôli priúzkym základom a výraznému zamokreniu pôdy odchýlila od vlastnej osi takmer o meter. Veža je vďaka betónovej injektáži stabilizovaná, no naklonenie z nej robí vyhľadávanú turistickú atrakciu. V tomto mestečku však nájdete oveľa viac miest, ktoré treba vidieť.
Pri príchode do Vrbového vás v centre privíta hneď niekoľko sôch. Najvýraznejšou z nich je zaujímavo riešený pamätník najslávnejšieho vrbovského rodáka, cestovateľa, dobrodruha a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského. Nachádza sa v malom parčíku v centre mesta, len kúsok od jeho rodného domu. Má tvar zemegule, po obvode ktorej sú zobrazené výjavy z dobrodruhovho života. Na jej vrchole kľačí bronzová socha samotného Beňovského.
Strážcovia Vrbového
Najvyšší pamätník pri námestí zdobí busta Milana Rastislava Štefánika. Sú na ňom pamätné tabule z roku 1969 s menami ľudí, ktorí padli v II. Svetovej vojne a tých, ktorí položili životy v Slovenskom národnom povstaní. Astronóm, politik a generál, ktorý zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate do svojej vlasti sa pozerá priamo na centrum mestečka.
Socha Jána Pavla II. priťahuje pohľady: Už 14 rokov zdobí Univerzitné námestie
Ďalším strážcom je sv. Florián, patrón hasičov. Sochy Floriána nájdete takmer v každom meste. Používali sa ako symbolická ochrana pred požiarom. Hneď vedľa neho nájdeme sochu Jána Nepomuckého. Sochy tohto mučeníka, patróna Čiech, ale aj ochrancu spovedníkov a lodníkov, sú taktiež veľmi rozšírené. Tú vo Vrbovom požehnal v roku 1921 Andrej Hlinka.
Na námestí nechýba ani ani Pieta, socha trúchliacej Panny Márie s Kristovým telom zloženým z kríža. Sôch je tu vskutku neúrekom. Pôsobia akoby nemo strážili námestie.
Chátrajúci skvost
Hoci je synagóga vo Vrbovom označovaná za reprezentanta medzi židovskými pamiatkami sakrálnej architektúry na západnom Slovensku, donedávna chátrala. Práce na obnovu jednej z najvzácnejších židovských stavieb na Slovensku sa však konečne začali. Mesto získalo prvé peniaze z Ministerstva kultúry SR a aj samo prispelo na statické zabezpečenie celého objektu.
Synagóga vznikla v časoch, keď vo Vrbovom žila početná židovská komunita.
Už pred druhou svetovou vojnou však synagóga prestala slúžiť na náboženské účely, keď boli z chrámu odnesené mnohé cenné artefakty. Neskôr bola používaná ako sklad obilia, či ako sklad textilných výrobkov. Budova bola istú dobu udržiavaná, renovovaná, no následne roky chátrala.
Viackrát zmenila majiteľa. Pred pár rokmi istý podnikateľ vyhlásil, že zo synagógy bude skvost nielen Vrbového, ale aj celého Slovenska. Vďaka neďalekým piešťanským kúpeľom sa nebál predstaviť svoje odvážne vízie o tom, ako sa do synagógy budú chodiť modliť židovskí návštevníci z celého sveta. Ďalší záujemca prišiel s nápadom premeniť synagógu na kultúrno-spoločenské centrum. To malo byť využívané na koncerty výstavy, plesy… Plánov bolo veľa, realita však vždy bola niekde inde. Dúfajme, že jej záchrana bude vďaka mestu úspešná.
Posmrtný bestseller
Najznámejšou osobnosťou Vrbového je kráľ Madagaskaru, Móric Beňovský. O slovenskom dobrodruhovi, cestovateľovi, objaviteľovi, kolonizátorovi, spisovateľovi sa deti na africkom ostrove učia dodnes. V Poľsku je dokonca jeho dielo Pamäti a cesty zaradené v povinnej literatúre pre základné školy.
Rodný dom Beňovského vo Vrbovom začali obnovovať v roku 1966. V kúrii neskôr vytvorili prezentáciu dejín mesta a osobností z Vrbového, hlavne Beňovského. Do jeho pamätnej izby sa dá dostať, no treba sa vopred ohlásiť.
Jeho dielo Pamäti a cesty bolo svetovým bestsellerom osemnásteho storočia. Móric Beňovský ho vraj pôvodne nenapísal ako literárne dielo, skôr ako propagačný materiál. Pomocou neho si chcel získať jednu z vtedajších mocností, aby mohol na Madagaskar znova vycestovať. Za jeho života tieto pamäti dokonca vôbec nevyšli. Až štyri roky po jeho smrti. Najskôr v Anglicku, a neskôr boli preložené približne do päťdesiatich jazykov. Dlhý čas bol najprekladanejším slovenským autorom.
Gróf Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský sa narodil 20.9.1746 vo Vrbovom. Neskôr si pridal päť rokov navyše k svojmu veku. Vraj aby zvýšil svoju dôstojnosť.
Koľko mien, toľko životov
Množstvo mien vystihuje jeho osobnosť. Bol plukovníkom francúzskej, veliteľom poľskej či dôstojníkom rakúskej armády. Na Madagaskare začal budovať mesto Mauritania, ktoré nazval podľa seba. Prvýkrát sa na Madagaskare zastavil, keď sa mu podarilo utiecť z vyhnanstva na Kamčatke. Cez severný Pacifik sa plavil o sedem rokov skôr ako vychýrený James Cook. Druhýkrát ostrov navštívil, keď v roku 1776 zastupoval Francúzsko.
Neskôr prišiel ako zástupca Anglicka obchodovať s otrokmi. Na zotročovaní domorodcov sa však nechcel obohatiť. Chcel sa stať ich vodcom, aby ich mohol lepšie chrániť pred otrokármi. Obchodníkom namiesto otrokov ponúkal suroviny. Za jeho vlastnosti a činy si ho domorodí vodcovia zvolili za kráľa kráľov. Francúzske námorné ministerstvo však poslalo výpravu, ktorá na Mórica Beňovského zorganizovala tajný útok. Pravdepodobne sa im nepáčilo, že svoju ríšu buduje mimo francúzskej správy. Rodák z Vrbového zomrel 23.5.1786 a je pochovaný na Madagaskare.
