Vizionár s eko-myslením: Bročka chce zaviesť agrolesníctvo a obnoviť mokrade
Primátor má ekologické zmýšľanie a jasnú víziu. Peter Bročka hovorí o zavedení agrolesníctva a obnove mokradí v okolí Trnavy.
To, že sú trnavskému primátorovi zelené plochy bližšie než mestská betónová džungľa je zrejmé. Už dlhé roky dokazuje, že jeho prioritou je premena Trnavy na príjemné životné prostredie, pričom dôležitú úlohu zohráva trvalá udržateľnosť.
Celé roky tak v meste pribúda zeleň a je kladený dôraz na alternatívne riešenia, napríklad dopravy. Najnovšie však primátor predstavil dva projekty, ktoré posúvajú jeho ekologicky mierenú filozofiu na úplne inú úroveň.
V jednom z príspevkov na svojom facebooku sa zameral na mokrade. Ako píše, o tom, že jednu zaniknutú máme hneď neďaleko donedávna nevedel ani on sám. „Ide o územie historického "zelenečského rybníka“ kúsok od čističky odpadových vôd. Dnes sa územie využíva na poľnohospodárske účely," ozrejmil.
Mokraď je podľa primátorových slov územie, ktoré je celoročne alebo sezónne zaplavené vodou, zóna rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov v krajine. Ako ďalej tvrdí, podobné lokality sa v susedných Čechách snažia začleňovať späť do krajiny. „Zadržať vodu v krajine je čoraz ťažšie a mesto obklopujú neudržateľné vyprahnuté poľné štruktúry, ktorým nateraz padla za obeť aj táto mokraď,“ vysvetľuje Bročka.
Práve mokraď neďaleko čističky odpadových vôd by chcel primátor obnoviť. „V najbližších mesiacoch pripravíme projekt revitalizácie tejto oázy uprostred vyprahnutých polí,“ ozrejmil.
Ďalším avizovaným krokom trnavského primátora je agrolesníctvo, ako budúcnosť šetrnejšieho obhospodarovania mestských pozemkov. „V najbližších rokoch vyvinieme maximálne úsilie smerom k postupnej transformácii krajiny okolo mesta. Pri príprave týchto dlhodobých a viacgeneračných projektov rozbiehame spoluprácu so Slovenskou poľnohospodárakou univerzitou v Nitre a Lesníckym výzkumným ústavom Zvolen,“ oznámil primátor na svojom facebookovom profile.
Ako vysvetlil, ide o kombináciu poľnohospodárstva a lesníctva. „Dnešný systém poľnohospodárstva je zameraný výlučne na zisk, masívne rozširuje pestovanie technických plodín (nepreferuje potraviny, ale prísady do biopalív), degraduje pôdu, nezohľadňuje produkčné potreby mesta, je dlhodobo neudržateľný a výrazne zhoršuje prímestskú klímu. Namiesto toho aby pomáhal vodu v krajine udržať masívne ju vysušuje,“ ozrejmil.
Ako ďalej uviedol Bročka, produkcia potravín v lese, alebo pestovanie stromov na poľnohospodárskej pôde je ideálnym spôsobom ako zlepšiť klímu v meste, znížiť eróziu pôdy, zadržať vodu v krajine, zvýšiť biodiverzitu, dať priestor biotopom biologicky funkčným počas celého roka či udržateľnému chovu zvierat a pestovaniu plodín určených na priamu konzumáciu.
Ďalšími z nespočetných výhod je aj násobne vyššia schopnosť viazať CO2 z atmosféry či úplne nový rozmer rekreačnej a edukačnej atraktivity v území.
Foto: ilustračné
Pozrite si fotografie z čističky odpadových vôd v Zelenči. Kúsok od nej sa nachádza územie bývalej mokrade.
