Vytváral inovácie v Európe i Ázií: Teraz chce posunúť úroveň doma, ROZHOVOR
Žil v siedmich krajinách no vždy sa vrátil domov, do Trnavy. Slovensko je podľa neho skvelým miestom pre život.
Slavomír nakombinoval kreativitu a skúsenosti zo startupov, aby pomohol veľkým firmám inovovať. Počas svojho života okúsil Kazachstan, Saudskú Arábiu i Čínu. Ako biznis dizajnér vybudoval pobočky prinášajúce inovácie pre korporácie v Európe i v Ázii.
Porozprávali sme sa s ním o inováciách aj o Trnavskom cechu. Dozvedeli sme sa aj to, že sa vlastne na Slovensku máme veľmi dobre, a Zomri by v Číne neobstálo.
Si rodený Trnavčan, ale posledné roky si trávil skôr vo svete ako doma. Aký máš vzťah k Trnave?
„Narodil som sa tu a asi do osemnástky som tu trávil veľa času. Potom som išiel študovať do Anglicka a tam to nejak začalo… štúdium, stáže, či pracovné príležitosti v zahraničí. Trnava je miestom, odkiaľ pochádzam, a kam sa stále vraciam. Vyštudoval som medzinárodný obchod a inovácie a to je aj to, čomu sa väčšinu času i svojej kariéry venujem. Začalo to vlastným startupom, pokračovalo korporáciami, a dnes som späť pri startupoch a vlastnej firme.“
Čo vlastne robíš?
„Najskôr som pracoval pre innogy, Východoslovenskú energetiku, potom som mal možnosť budovať ŠKODA AUTO DigiLab a následne nové oddelenie vo Volkswagen Group China. Stále som sa niekam posúval.“
„Poslaním inovačného laboratória Škodovky bolo pozerať sa na nové produkty a služby. Nie len na výrobu áut, ale aj na to, ako inak môže ponúknuť ľuďom mobilitu. Pracovali sme na rôznych projektoch, ako sú zdieľania áut, mobilitné služby pre znevýhodnené skupiny či skupiny, ktoré potrebujú viac starostlivosti.“
„V Nemecku sme mali jeden zaujímavý projekt. Vozili sme deti do škôl a škôlok či starších ľudí do nemocnice. Išlo o kombináciu taxi a sociálnej služby.“
Kam si sa pobral potom?
„Dostal som príležitosť si to celé zopakovať v Ázií. Bolo treba vybudovať pobočku ŠKODA AUTO DigiLab-u v Číne, zameranú na hľadanie inovácií a tvorenie nových mobilitných služieb mimo auta. Strávil som tam trištvrte roka a opäť som sa vrátil do Trnavy, kde sa v súčasnosti viac angažujem“.
Takže v podstate niečo rozbehneš a ideš ďalej?
„Moja náplň práce v tých časoch bola pomôcť vybudovať dané inovačné oddelenie, vymyslieť metodológiu, akým spôsobom bude fungovať, ako bude hľadať nápady na projekty, ktoré bude tvoriť a následne ako bude projekty stavať či testovať s ľuďmi.“
Čo robíš na Slovensku?
„Momentálne tu mám rozbehnutých viacero aktivít. Jednou z nich je inovačné štúdio určené na pomoc väčším firmám. Popritom máme komunitu zameranú na service design a inovácie.“
Čo je service design?
„Zväčša používam poučku, že dobrý service design je to, keď sú zákazník aj firma spokojní s hodnotou akú si vymenili i spôsobom, akým si ju vymenili. V praxi to znamená, že dizajn služieb je všetko to, čo človek zažije pri kúpe produktu či služby. Napríklad pri vlakoch to rieši všetko, čo zákazník vidí pri príchode na stanicu. Akým spôsobom si kúpi lístok, čo mu pani predavačka povie, aký lístok dostane, ako sa dostane k vlaku, následne nastupovanie do vlaku… Je to komplexný spôsob fungovania, celkový dojem. Vždy sú tam dve strany. Jedna je to, čo vidí zákazník a druhá to, čo všetko sa musí udiať na pozadí, aby to fungovalo, tak ako má. Ľudia to zažívajú denne a nie sú nadšení z každej služby, ktorú dostanú.“
„Service design rieši to, čo ľuďom chýba, pridanú hodnotu, celkovú funkčnosť.“
Vždy si sa zamýšľal nad tým, ako veci zlepšiť?
„Celé je to startupový mindset. Keď som začal niečo rozbiehať, rozmýšľal som nad zlepšeniami. Keď som sa postupne dostával do korporátnych inovácií, narazil som na kopu nezodpovedaných potrieb.“
Kde sa vzal Trnavský cech?
„Funguje už asi rok a pol a celá myšlienka vzišla od štyroch spoluzakladateľov, medzi ktorými som aj ja. Všetci sme z Trnavy, no netrávime tu toľko času, ako by sme chceli. Máme to tu radi a chceme byť súčasťou okolia, niečo prospešné preň spraviť. A tak sme vymysleli túto iniciatívu. Trnavský cech je vlastne komunita spájajúca šikovných a ambicióznych ľudí. Cieľom je dostať túto komunitu dokopy.“
„Od minulého roka organizujeme Trnavské meetupy, stretnutia kde vždy máme okolo stovky ľudí a inšpiratívnych hostí.“
„Prvý bol na tému Budovanie komunity, druhý Trnavská kreatíva a tretí o Čiernych dierach. Rozmýšľali sme hlavne, ako poslovenčiť „meetup“ aby tomu všetci rozumeli a prišli sme s pomenovaním Debaty z fachu. Najbližšia debata bude na tému inovácie. Okrem stretnutí dávame dokopy i workshopy. Prvý z nich Ako na služby, ktoré prinesú viac spokojných zákazníkov? Bude zameraný na dizajn služieb a na pláne je už vo štvrtok, 30. mája. Zároveň pripravujeme jeden veľký projekt na jeseň, ale o tom potom.“
Prečo práve názov – cech? Sú podľa teba inovácie remeslom?
„Cechy združovali remeselníkov, šikovných ľudí. Aj my sa snažíme spájať známe osobnosti Trnavy, ktoré v tomto meste a pre toto mesto niečo robia. A či sú remeslom? Je to vec, ktorú stroj nespraví. Nedá sa pri tom postupovať štýlom áno-nie, 1–0. Sú spojením biznis, technologickej a dizajnovej strany, predovšetkým treba chápať zákazníka či riešený problém.“
„Servisný dizajn často používa metódy rozmýšľania, ako každý iný dizajn, a v podstate sa dá použiť jeden a ten istý postup ako napríklad pri dizajnovaní nábytku. Treba pochopiť funkciu a na základe toho dizajnér ďalej vytvára riešenie. V pretransformovanej verzii sa dá tá istá teória použiť na navrhnutie služby, spôsobu akým funguje kaviareň, akým ľudia nastupujú do lietadla či zdieľajú autá.“
Kam by ste chceli posunúť Trnavu?
„Máme ľudí, s ktorými spolupracujeme v rámci celej Európy. Vidíme veľa miest, kde je na čom pracovať. Hlavne verejné miesta, kde ľudia prichádzajú do kontaktu so službami. S tým by sme chceli niečo spraviť.“
Po príchode z Číny to bol iste kultúrny šok. Kde všade si žil predtým? Čo ťa ťahalo domov?
„Naposledy som žil v Pekingu. Hlavným mestom biznisu je pre Čínu skôr Šanghaj, Peking je jednotkou z politického hľadiska. Po návrate som si uvedomil, aký raj na zemi tu máme. Za posledné roky som žil v siedmich krajinách. V Čechách, Kazachstane, Nemecku, Veľkej Británii, Rakúsku, Saudskej Arábii a Číne, takže si dovolím tvrdiť, že mám s čím porovnávať. To ako sa za posledné roky dokázalo Slovensko či celá Stredná Európa rozvinúť a pozdvihnúť životnú úroveň je niečo úžasné. Ľudia sa tu snažia, veci fungujú…“
„A čo si ľudia nevážia je napríklad aj taká obyčajná vec, akou je kvalita vzduchu, ktorú tu máme.“
Pre Slováka je to asi nepredstaviteľné. Aký je vzduch v Číne?
„Tiež som si to uvedomil, až tam. Bežne som štyri dni v týždni musel chodiť v maske. Smog až pálil na jazyku. Vtedy som si po príchode domov povedal, že wau, že je to tu úplne brutálne.“
Veľa ľudí, ktorí okúsili zahraničie Slovensko skôr kritizuje. Vidíš to teda naopak?
„Mnoho ľudí vyzdvihuje Západnú Európu, no tá v súčasnosti, dalo by sa povedať, stagnuje. Kdežto stred stále zažíva rast. Stavia sa tu veľa nových vecí, je tu mnoho ambicióznych ľudí. Čím viac tu takých ostane, tým lepšie. Mnohí odídu a znova sa vrátia. Do povedomia sa dostávajú viaceré iniciatívy nabádajúce na návrat.“
Ako to vidíš z pohľadu človeka, ktorý mnohokrát odišiel, no vždy sa vrátil?
„Ja na jednej strane dokážem pochopiť prečo odchádzajú. Veľa ľudí odchádza s vidinou vyššieho zárobku, no myslím si, že ľudia si dokážu veľmi slušne zarobiť na to, koľko tu veci stoja. Ten pomer je tu z môjho uhla pohľadu oveľa lepší než napríklad smerom na západ. Hlavne to tu má obrovský potenciál. Ak si človek robí svoju robotu dobre a poctivo, s tým, že o sebe dáva vedieť, má potenciál preraziť. Iste, záleží aj na odvetví. Každému by som odporučil ísť sa pozrieť napríklad do Ázie, aby videl, čo to je ťažký život.“
Aké je to tu napríklad v porovnaní s Čínou, z ktorej si sa vrátil naposledy?
„Je tam hlavne veľká príjmová polarita. Ľudia mimo mesta žijú v totálnej chudobe. Občan z vidieka sa napríklad nemôže svojvoľne presťahovať do mesta. A nesloboda… Na jednej strane tam prišiel konzumný život, dajú sa tam kúpiť všetky zahraničné značky, mestská elita veľa nakupuje a veľa míňa, no na druhej strane je tam neskutočná kontrola obsahu, čo môžu ľudia čítať či zverejňovať. Žiaden Google, Facebook, Instagram… Internet je regulovaný. Človek má určitý kredit, hodnotu svedčiacu o tom, či môže ísť rýchlovlakom, autobusom, lietadlom, do zahraničia…“
Ako to vnímajú domáci?
„Politika je pre nich veľké tabu. Ťažko sa s nimi o tom diskutuje. Vláda jednej strany sa skrátka nespochybňuje. Na jednej strane Číňania vnímajú to, že krajina dokázala za posledných tridsať rokov vytiahnuť stovky miliónov ľudí z absolútnej chudoby. Na druhej strane je to totalitná kontrola všetkého. Krajina napreduje a rozvíja sa. Otázkou je, či sa jedná o efektívny rozvoj. Majú napríklad vybudované obrovské mestá s kompletnou infraštruktúrou, no nikto v nich nežije. Ghost Cities. Fabrika neprišla, nik sa nenasťahoval.“
Dá sa komunizmus v Číne prirovnať k tomu, čo sme mali u nás?
„Komunistická strana má ambíciu v Číne vládnuť stále. Nik to tam nespochybňuje. Majú prirodzenú ambíciu kontrolovať občanov a mať z nich „správnych občanov“, čo je typickou črtou komunistického režimu. Akurát že je to tam vygradované, keďže sú technologická veľmoc. Presne vedia, kto čo robí, Veľký brat tam je.“
Ale mladí majú svoje sociálne siete, nie?
„Majú. Fungujú veľmi podobne ako my, no majú určité pravidlá. Stránky ako Zomri by tam fungovať nemohli, pretože kvalita a rozhodnutia strany sa skrátka nespochybňujú. Z toho sa sranda nerobí a hrozí ban, alebo iné dôsledky. Ľudia, s ktorými som bol v tíme predtým študovali v Amerike, alebo v Európe, čiže zažili slobodu a vedia, čo to znamená. Osobne si myslím, že sa to snažia nevnímať.“
„Čína má takmer 1,5 miliardy ľudí a okolo 140 miliónov z nich sú členovia strany. Keďže je pomaly každý desiaty v strane, nemajú si veľmi komu posťažovať.“
„Nemajú ani možnosť voliť, čím by som možno aj chcel vyzvať ľudí, aby využili svoj hlas v Eurovoľbách. Európska únia je projekt, ktorý má svoje výhody a nevýhody, no je zárukou slobody, nikto nikoho neobmedzuje. V Číne by veru protesty, alebo prednášky na kontroverzné témy neobstáli.“
V ktorej z krajín by si si vedel predstaviť žiť, keďže ťa to zjavne stále ťahá domov?
„Domov ma to ťahá vždy. Dobre sa mi žilo v Prahe. Človek je v zahraničí, no stále je zároveň akoby doma, má to na skok. Aj spolunažívanie s Čechmi je fajn. Vždy ma to ťahá niekam inam, aby som videl, ako svet funguje. Trnava, tým že je to menšie mesto, má vynikajúcu kvalitu života. Či už tým, ako to tu vyzerá, ako sa tu cítime, alebo množstvom služieb. Trnava, tak ako celý región, rýchlo napreduje. Ide vpred krokmi aj investíciami, ktoré sa tu za posledné roky udiali.“
