Čo s voľným dňom? Zrúcaniny aj honosné sídla, navštívte hrady a zámky v okolí Trnavy

Zdroj: Facebook

Kedysi by ste honosné sídla panovníkov našli obrazne povedané na každom kroku. Sieť hradov a zámkov nebola stavaná tak, aby bolo z jedného vidieť ten ďalší len náhodou.

Pri hrozbe nebezpečenstva zapaľovali veľké fakle viditeľné na susednom panstve, čo vytváralo akúsi komunikačnú sieť. Z Hradu Dobrá Voda tak vedeli varovať ľudí v Čachticiach a odtiaľ podobným spôsobom upozorňovali i Hrady Beckov a Trenčín pred možnými hrozbami.

Hrad ani zámok v Trnave nenájdete, v jej okolí ich je však hneď niekoľko. Tu sú niektoré z nich, určite stoja za návštevu.

Smolenický zámok

Nie každej pevnosti Malých Karpát prial osud tak, ako Smolenickému zámku. Tiež býval zrúcaninou, no dočkal sa príjemnej rekonštrukcie, vďaka čomu je dnes pýchou obce a obľúbeným dejiskom rôznych podujatí. Nie nadarmo je nazývaný perlou Malých Karpát.

Smolenický zámok bol vybudovaný na ruinách starého hradu, ktorý postavili v polovici 15. storočia. Jednotliví majitelia ho zväčšovali a prispôsobovali svojim potrebám a vkusu. Tak ako ho poznáme dnes ho začal budovať gróf Jozef Pálffy starší okolo roku 1887.

Mohutná stavba hlavnej budovy sa skladá z dvoch krídel. Ľavé smeruje od veže na juhovýchod, pravé na severovýchod. Samotná veža je sedemhranná a má tri poschodia. Medzi druhým a tretím je galéria, na vrchole veže rozhľadňa, ktorá ponúka výhľad na Trnavskú tabuľu i kopce Malých Karpát.

Hrad Ostrý Kameň

Hrad Ostrý Kameň kedysi spolu s Korlátkom, Plaveckým a Smolenickým hradom strážil významnú dopravnú tepnu, tzv. Českú cestu z Prahy do Budína. Gotický hrad bol vystavaný na skale je od hlavného hrebeňa Zárub oddelený priekopou vysekanou do podložia. Na Ostrý Kameň vedie niekoľko prístupových ciest, v rámci príjemnej prechádzky sa k nemu dostanete aj z Bukovej.

Po výstupe ponúka jedinečný výhľad na Záhorskú nížinu, ktorú máte zrazu ako na dlani.

Hrad Dobrá Voda

Ruiny hradu a prekrásna príroda vytvárajú skvelé miesto pre turistickú vychádzku. Hrad slúžil ako pohraničný hrádok, ktorý mal chrániť prechod cez Malé Karpaty a vyberali v ňom mýtny poplatok. Počas tatárskych vpádov sa v ňom ukrylo množstvo poddaných z okolitých dedín.

Názov hradu, Dobrá Voda, bol pravdepodobne odvodený z množstva prameňov, ktoré sa nachádzajú v chotári obce.

Vystriedali sa na ňom rôzni panovníci a šľachtické rodiny Országhovcov, Ungnadovcov, Erdódyovcov a neskôr Pálffyovcov. V 17. storočí ho spravovali zväčša panskí úradníci. Tým išlo len o vlastný zisk a tak začal hrad chátrať a postupne chátrať. Po údere blesku v roku 1762 vyhorel a používali ho už len ako väzenie pre poddaných.

Hlohovecký zámok

Pýcha Hlohovca bola pôvodne stredovekým hradom z 13. storočia. Ako informuje oficiálny web mesta, jeho história je spätá s významnými šľachtickými rodmi Thurzovcov, Forgáčovcov a Erdődyovcov, ktorí boli poslednými majiteľmi zámku.

Štyri desiatky rokov poskytoval priestory Výchovnému ústavu pre mládež v Hlohovci. Po jeho premiestnení však dlhé roky chátral. Až v roku 2014 sa do práce pustili dobrovoľníci a následne aj mesto Hlohovec a minulý rok bola zrekonštruovaná časť budovy zámku opäť prístupná verejnosti.

V súčasnosti sa do priestorov zámku opäť vracia život. Miestny skvost láka nielen svojimi priestormi, ale aj rôznymi podujatiami.

Hrad Červený kameň

Ako informuje webová stránka hradu, počiatky Červeného Kameňa siahajú do prvej polovice 13. storočia. Česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská ho nechala pred rokom 1240 postaviť na svojich majetkoch. Známy bol tiež pod menom Bobrí hrad. Počas svojej histórie mal niekoľko vlastníkov, medzi nimi boli aj šľachtické rody, Fuggerovcov a Pálfiovcov.

Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavovali. Posledný člen tohto významného rodu opustil hrad v roku 1945. O štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.

V tom čase sa začali písať dejiny múzea na hrade Červený Kameň. Múzeum svoje zbierky sprístupňuje návštevníkom i zapožičiava a dodnes v hradnom paláci a v predhradiach pokračuje s menšími rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami.

Foto: ilustračné