Peter Bestvina Kultúra Správy

Monumentálna videoinštalácia v synagóge vám prekrúti vaše vnímanie reality

Vernisážou sa vo štvrtok 9. júla o 18:00 v Synagóga - Centre súčasného umenia začína nezabudnuteľná výstava slovenského multimediálneho umelca Jaroslava Kyšu.

Ilustračný obrázok k článku Monumentálna videoinštalácia v synagóge vám prekrúti vaše vnímanie reality
Zdroj: Galéria Jána Koniarka v Trnave

Koncepcia času hrá v dielach slovenského multimediálneho umelca Jaroslava Kyša dôležitú úlohu. Jeho minimalistická tvorba počíta s aktívnym vnímaním prítomnosti, kým hľadiac do budúcnosti čerpá z minulých skúseností. O výstave informoval jej kurátor Michal Stolárik.

Autor výstavného projektu Poradie vĺn v trnavskej Synagóge podľa kurátora experimentuje s formou, médiami či architektúrou výstavy, ktorá tvarom a použitým materiálom funkčne kontrastuje s historizujúcimi prvkami stavby a zároveň decentralizuje priestor a mení zaužívané pohľady na výstavy v Synagóge.

„Monumentálna trojkanálová videoinštalácia útočí na vnímanie. Prekrúca povahu reality a percepciu zobrazeného. Videoprojekcie doposiaľ Kyša využíval ako nenahraditeľné médium k dokumentácii vlastných performancii, prípadne nimi dopĺňal kontexty výstavných projektov. Drobné videoloopy a jednoduché projekcie tvorili neodmysliteľnú a dôležitú súčasť autorových projektov, no nikdy nemali dominantný priestor. Video tentokrát vkladá do prvého plánu a pristupuje k nemu ako k nosnému dielu výstavy,“ uviedol Stolárik

Videoprojekcia Jaroslava Kyšu pracuje s tématikou redefinovania a vnímania času a spochybňovaním všeobecne daných istôt.

Formálna stránka diela

Projekcie zobrazujú identický film – to, čo priamo, či periférne vidíme na prvom paneli sa po krátkej chvíli zopakuje na druhej a následne tretej projekčnej ploche. Cielený časový posun začiatkov projekcií, ich následné spomaľovanie k dokonalej synchronizácii obrazu predstavuje prvú úroveň autorovej manipulácie s vnímaním času. Jednoduchý formálny posun spája v jednej chvíli minulosť s budúcnosťou a s významných precitnutím v prítomnosti.

Obsah diela

Experimentálny film zobrazuje autora v privátnych minimalistických performanciách, počas ktorých narúša ustálenú predstavu o povahe a vlastnostiach časového naratívu. Sledujeme akési božské zosobnenie autora, ktorý rozhoduje a polemizuje o osude a historickom pozadí vybraných predmetov.

„V ruke drží 400 miliónov rokov starú skamenelinu trilobita, ktorú brúsi až do úplného zaniknutia. V priebehu krátkej chvíle zničí tento kedysi živý organizmus a symbol dávnej histórie. V ďalšom obraze uvažuje o minulosti a zároveň budúcej existencii pästného klinu. Zlikviduje ho, alebo mu daruje život? Ako dlho rástol vápenatý stalaktit spod mosta, kým ho Kyša neodtrhol, aby poukázal na nestálosť koncepcie času?“ priblížil kurátor.

Skryté symboly

Autorské gesto zároveň upozorňuje na rozdiel medzi deštrukciou využívanou v kontexte umeleckej prevádzky a barbarským besnením, ktorého svedkami sme boli v ostatných rokoch. Stačí si spomenúť na vyčíňanie Islamistov, ktorí v roku 2015 zlikvidovali asýrske sochy a historické vykopávky v meste Nimrúd, či systematické ničenie židovského kultúrneho dedičstva počas komunistického režimu.

Stratégia deštrukcie má v tvorbe Jaroslava Kyšu poetickejší charakter a symbolický význam. Skôr, ako o fyzické ničenie predmetov, sa zaujíma o krátkodobú či finálnu zmenu stavu, formou ktorej komunikuje krátke príbehy v jednotlivých video dejstvách.

Pár slov o autorovi

Jaroslav Kyša žije a tvorí v Bratislave. Študoval v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach a v Ateliéri priestorovej komunikácie ako aj na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent Antona Čierneho. V roku 2011 sa stal laureátom Szpilman Award, v roku 2017 vyhral hlavnú cenu Nadácie NOVUM a dvakrát bol finalistom Ceny Oskára Čepana (2004, 2014). Jeho diela sú v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach a v Považskej galérii v Žiline.

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie