Trnava - Európske hlavné mesto kultúry? Pre naše mesto obrovská šanca!, ROZHOVOR

Peter Cagala, vedúci úseku kultúry na Mestskom úrade, momentálne pôsobí aj ako koordinátor projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Jeho cieľom je urobiť všetko pre to, aby spomedzi konkurencie ostatných slovenských miest práve Trnava získala titul EHMK pre rok 2026. V uvoľnenom duchu sa rozhovoril o začiatkoch práce na takomto veľkom projekte.

PC: Spočiatku som práve ja bol tým skeptikom! Obával som sa, že takýto projekt je nad naše sily, že je pre väčšie mestá…

TD24: Ako napríklad Hlohovec, ktorý tiež kandiduje?

No, áno (smiech)… Sú aj malé mestá, ktoré to vyhrali. Napríklad Bad Ischl v Rakúsku (má 14.000 obyvateľov, pozn.red.). Ale v istom momente som pochopil, že buď budeme kandidovať a niečo nás to naučí a niečo nám to prinesie, alebo nebudeme kandidovať a budeme si búchať hlavu o stenu, že sme to neskúsili.

Je to asi výzva, však?

Rozmerovo je to niekde úplne inde, je to veľká výzva. V mnohých oblastiach musím začať meniť pohľad, či už na veci alebo na ľudí. Musím vedieť pospájať ľudí. Vlastne si myslím, že práve v tom som dobrý. Veď nejedno manželstvo som dal dokopy! (smiech) Ak má byť mojou úlohou na prvé dva roky rozbehnúť to a pospájať ľudí a potom sa toho chopia úplne brutálni manažéri, tak budem spokojný. Mojou úlohou je naštartovať to.

Ako vyzerá tím?

Ja som koordinátor a vytváram si tím okolo seba. Sme pestrá skupina, ktorá začína fungovať skutočne dobre. Plus máme externých konzultantov. O tých, ktorí sa podieľali na úspešnom projekte EHMK Košice 2013, je teraz veľký záujem. Napríklad o Zoru Jaurovú, alebo Michala Hladkého z Košíc.

Kto všetko má o nich záujem?

Ostatné kandidujúce mestá. Hlohovec, Prešov, Nitra, Banská Bystrica, Trenčín, Žilina a Martin.

Nie je nevýhodou, že Trnava nemá vlastný kultúrny dom?

Ja osobne tým trpím, že Trnava nemá napríklad veľkú koncertnú sálu, ale pozrime sa na to z odstupu. Keby sme kultúrny dom mali, možno by sme nikdy nerozbehli toľko aktivít v uliciach! V podstate sme dokázali v letnej Trnave vytvoriť pocit stredomorského mesta, kde je večer plná pešia zóna. Ľudia jednoducho vedia, že keď tam pôjdu, niečo tam zažijú. Alebo sa zabavia aspoň deti a dajú si spolu zmrzku.

V pohľade späť si v tom výhodu našiel. A keď sa pozrieš do budúcnosti?

Ak sa zhodneme, že bude nevyhnutné postaviť na nejakom mestskom pozemku kultúrny dom, zahrnieme to do projektu EHMK. Bude to v pláne a my sa na to pokúsime získať dotácie. V rámci prípravy na projekt EHMK je nevyhnutnosťou aj zadefinovanie kultúrnej stratégie v meste.

Takže už samotná účasť na súťaži je výhrou?

Beriem to tak, že ak by sme titul EHMK nakoniec nezískali, tak žiadne investície, či už ľudské alebo finančné, nebudú premrhané. Projekt sa nám prinajmenšom podarí zhmotniť do stratégie a zadefinovať, čím by mala Trnava byť v roku 2030. Dokážeme si odpovedať na otázku: „Aký problém v našom meste dokáže vyriešiť kultúra?“.

Aký, napríklad?

Keď po rokoch odíde z Trnavy automobilka a celý automotive, dokáže kultúrny a kreatívny priemysel pokryť zamestnanosť v našom regióne? Práve teraz pri našich stretnutiach riešime podobné otázky. Odpovede na takéto otázky bude možné potom preniesť na iné mestá v Európe, môžeme ísť príkladom, stať sa vzorom. Toto bude veľkým prínosom bez ohľadu na to, či získame titul EHMK. Mnohé mestá, ktoré titul nezískali, pokračovali vo svojej vízii ďalej.

V čom je potom rozdiel?

Víťazné mesto získa od Európskej komisie cenu Meliny Mercouriovej, 1.500.000 eur. Ďalšími priebežnými zdrojmi sú štátny rozpočet s peniazmi z eurofondov. Ministerstvo sľubuje, že vyčlení desiatky miliónov, snaží sa mestá motivovať. Na druhej strane, ak my sa budeme uchádzať o dotácie k projektu, ktorý bude súvisieť aj s projektom EHMK, v hodnotení získavame body navyše. A teda máme vyššiu pravdepodobnosť získania týchto dotácií.

Koľko do projektu investuje mesto?

Vždy je to tak, že peniaze vložené do projektu EHMK sa kumulujú. Košice do projektu vložili myslím 15 miliónov, no vďaka nim získali 85 miliónov. Časť zo štátu, časť z VÚC, časť z európskych a iných grantov. Áno, zdá sa, že na začiatku je potrebné vložiť do toho veľa peňazí, ale ten prínos je veľký. Hovorí sa, že 1 euro vložené do projektu EHMK prináša 1,60 €! Košice dokázali z tých peňazí zrekonštruovať verejný priestor. Teraz je na vedení mesta a župy, ako vyplniť tie priestory.

Otázka, ako udržať program je asi dosť dôležitá.

Udržateľnosť je najťažším orieškom v tom celom. Nie je problém navymýšľať. Taká lanovka z Kamenáča na vodárenskú vežu môže byť super nápad. Otázka je, kto to bude financovať v rokoch po súťaži.

Je súťaž o EHMK príležitosťou pre Trnavu vybudovať kultúrne centrum?

Áno, tomu verím. Funguje taký efekt, že kým ho nemáme, tak nevieme o čo všetko prichádzame. Ja som presvedčený, že mesto ho potrebuje. Bolo by dobrou injekciou do kultúrneho biznisu.

Máš nejaký príklad dobrej praxe?

Boli sme v Zlíne, kde postavili neuveriteľný kulturák, ktorý im navrhovala zlínska rodáčka (pozn. red.: architektka Eva Jiřičná). Ona je kapacita, navrhovala tie najväčšie applestory na svete, takže to bolo veľmi drahé. Oni to ale chceli dať rodáčke. Teraz to tam funguje tak, že v rámci toho kulturáku už mesto nerobí nič vlastné. Predo dvermi majú rad agentúr, ktoré vybookujú na celý rok termíny s programom, ktorý tam prinášajú. Na toto ide 51 % kapacity, komerčný aj nekomerčný program. Zvyšných 49 % tvorí filharmónia.

Akusticky to bol pre nás fantastický zážitok. Chcem tým povedať, že na tom získavajú. Majú neskutočný program a náklady vykrývajú do nuly! Pritom kilometer odtiaľ majú divadlo pre 600 ľudí, my máme pre asi 250 – 300 ľudí. Zároveň vedia vypredať 700 miest tejto koncertnej siene. A ďalší kilometer odtiaľ je kino, ktoré je tuším najväčšie v strednej Európe. Pritom Zlín je len o trochu väčšie mesto, ako Trnava! (pozn. red.: aktuálne žije v Zlíne cca 75.000 obyvateľov)

Trnave by určite pomohlo mať niečo podobné. Ľudia by sa naučili viac chodiť na kultúru. A keďže umenie nás formuje, bol by v tom nehmotný, ale veľký prínos pre naše mesto.