Vrbovská bylinkárka v ROZHOVORE: Klasická a ľudová medicína idú ruka v ruke

Foto: Júlia Vargová / Zdroj: Dnes24.sk

Anna Kopáčová, známa ako vrbovská bylinkárka, momentálne píše druhú knihu. Budú v nej opísané bylinky, ktoré sa do prvej nezmestili.

Jej prvá publikácia Zdravie z byliniek, zožala veľký úspech. Ľuďom však neradí len prostredníctvom knižiek či televízie. Často ju navštevujú aj doma. V Trnave ju zastihnete napríklad 23. októbra v Mestskej športovej hale na Veľtrhu pre seniorov.

Ako ste sa dostali k bylinkám?

Pochádzam z bylinkárskej rodiny, moja babička pestovala bylinky a chodili sme ich aj zbierať okolo chtelnických hôr. Dožila sa čochvíľa sto rokov. Keď si robila napríklad ginko na srdiečko či čaj z hlohu, inšpirovalo ma to.

Keď som dospela, na bylinkárstvo som zabudla, no ale keď som sa vydala, mala som problémy. Otehotnieť som mohla, no donosiť dieťatko nie. Spriatelila som sa s jednou (už nebohou) pani z neďalekej obce a tá ma do toho trošku zasvätila. Dnes mám dve deti.

Vďačíte za to podľa vás bylinkám?

Lekári sa o mňa veľmi dobre starali a jedno s druhým pomohlo. Ja vždy hovorím, že medicíny sú dve, klasická a ľudová. Jedna bez druhej nebude.

Chodia za vami ľudia, ktorí potrebujú pomoc bežne?

Chodia. Už by som s tým aj chcela skončiť, ale vždy príde niekto, kto potrebuje radu. Býva ich veľa.

S čím prichádzajú?

Začínala som asi pred štyridsiatimi rokmi. Dom sme ešte ani nemali dokončený a niekto búchal na dvere. Prišla pani z Považskej Bystrice a hľadala ma.

Rozprávala mi, čo ju trápi. Keby vtedy vedela, ako sa ja bojím, utečie. Bola to moja prvá pacientka. Začala som rozprávať a išlo to. Po čase mi napísala list, že je tehotná, za čo mi ďakuje.

Poslala kamarátku, tá ďalšiu, a pomaly sa to začalo zbierať. Začali však chodiť aj chorí ľudia. Rozprávali mi o svojich problémoch a chorobách. Nemohla som si dovoliť nevedieť, o čom hovoria. Byliny poznám, no musela som si naštudovať aj vnútorné lekárstvo, farmakológiu…

Dcérka študovala fyzioterapiu na vysokej škole v Piešťanoch, tak som s ňou chodila na prednášky. Vtedy neboli nejaké preukazy, aby tam nešiel ten, kto tam nemá čo robiť. Tak som tam chodila a počúvala.

Takže sa musíte stále vzdelávať?

Viete, keď za vami príde pacient nadstavený na nejaké lieky, to, čo si prečítate v starom herbári nemusí platiť.

Vtedy si ľudia pomáhali ako vedeli. Keď si aj odtrhli nejakú bylinu napríklad na cievny systém, alebo na srdiečko, užívali ju dlhodobo aj s prestávkami.

Keď však teraz príde človek s liečbou nadstavenou od lekára a vy mu poradíte čaj, čo ste vyčítali niekde v herbári, dvomi šálkami ho môžete aj zabiť.

Takže to, čo pomáhalo našim starým rodičom nemusí platiť na nás?

Platí to, len nie pri užívaní liekov. Ak máte napríklad lieky, čo rozprúďujú krv, musíte byť v užívaní určitých bylín opatrní.

S čím za vami ľudia chodia najčastejšie?

Rôzne. Je to tá neplodnosť. U žien a najnovšie aj mužov. Sú to rôzne diagnózy. Potom ľudia s tráviacimi problémami, dýchacími problémami… prídu si po radu. Nikoho nevolám, nikoho nevyháňam.

V poslednej dobe je to aj rakovina, pankreas u mladých chlapov… Niekedy sú tie choroby veľmi agresívne, už som rozmýšľala, že to robiť nebudem. Príde štyridsaťročný chlapec, v utorok si sadne na soličku, napíše si čajovú zmes a v stredu už nežije. Aký je rýchly život, sú aj choroby.

Chodia za vami aj ľudia, ktorý chcú klasickú liečbu tou prírodnou nahradiť?

Sú takí, vždy ich však prehováram, aby to nerobili. Napríklad ľudia s chlamýdiami… niekedy odmietajú antibiotiká, bez nich to však nejde.

Bylinky aj zbierate?

Už veľmi nie. V lete bolo dosť dusno a z práce som chodila unavená. Na záhrade ich však mám neúrekom.

Dajú sa vôbec porovnávať byliny z chtelnických kopcov s tými z obchodu?

Príroda je na celom Slovensku zdevastovaná. Na lúkach, kam sme chodili po pamajorán či nátržník sme naposledy našli drevá pohádzané krížom krážom. Zničilo ich to.

Taktiež, ak vyrúbete strom, pod ktorým byliny rástli, už sa im tam dariť nebude. V dnešnej dobe nie je jednoduché nájsť bylinky. Tiež tu nerastú byliny typické pre Tatry či okolie Žiliny. Nikde nerastie všetko. Aj v obchodoch, bio-predajniach či lekárňach sa dá nájsť lepší čaj.

Kde popri bylinkárstve pracujete?

Chodím pomáhať do kuchne do Piešťan. Som vyučený kuchár-čašník. Chodím však len brigádovať. Muž mal úraz a musela som s ním ostať doma.

Sú nejaké univerzálne rady?

Na otehotnenie zväčša kážem ženský čaj. Ten by sa mal skladať z alchemilky, myšieho chvosta, kapsičky pastierskej, hluchavky bielej… pamajorán, nechtík.

Môže tam byť aj mäta prieporná, hoci babka hovorila, že kedysi ju ženy pili, keď nebolo antikoncepie. Je však iné, keď pijeme byliny samostatne a iné, keď sú súčasťou čajovej zmesi.

Proti bolesti (hlavy, kŕčom v lýtkach aj bolestiam brucha či menštruačnej bolesti) je dobrý nátržník husí. Baza čierna je vhodná neuralgické ochorenia, či už kvet, plod, alebo list.

Na bolesť hlavy je dobrá vzácna bylinka rimbaba. Z čerstvej sa dá spraviť tinktúra, z usušenej čaj. Aj železník lekársky sa kedysi dával aj do zaváraných uhoriek a potom sa tá voda pila proti bolesti hlavy.

Takže kyslé uhorky ako prvá pomoc po opici môžu pomôcť aj vďaka železníku?

Presne. Po opici je dobrá aj slamiha piesočná na regeneráciu pečene či pestrec mariánsky.

Na čo je dobrá napríklad taká obľúbená mäta?

Mäta v lete ochladzuje organizmus, v zime zahrieva, je vhodná na tráviace problémy, upokojenie nervozity, používa sa aj proti kašľu.

Široko využiteľná je napríklad aj skalná ruža. Podľa mňa je lepšia ako aloe vera. Je to naša slovenská rastlina. Síce pochádza z Turecka, ale adaptovala sa u nás. Jej šťava sa napríklad kvapká do uší pri bolestiach, alebo sa ňou dajú potierať štípance. Ľudia si ju dávali do šalátov aj na slamené strechy, lebo verili, že sa im vďaka nej po údere blesku nevznietia.

Môžu sa bylinky kombinovať ako sa nám zachce?

Áno, ale môžu v tele narobiť šarapatu. Bylinky je dobré užívať v správny čas, v správnom pomere a na správnu diagnózu. Cielene.

Takže si nemáme robiť mätový čaj len tak?

Samozrejme, že môžete. No ak chce žena otehotnieť, v tom prípade by som sa jej pravidelnému užívaniu vyhla. Nikomu však jedna šálka z času na čas neublíži.

Ja som z bylinkárskej rodiny, no bežne sme bylinné odvary nepili. V lete sme skôr robili sirupy. Až keď začínala zima, babka spravila šípkový čaj.

Na imunitu?

Áno, na imunitu. Na tú je dobrá aj echynacea purpurová, nie však pre ľudí s kožnými ochoreniami. Potom je to napríklad rakytník rešetliakový. Na šípkach si zas robí hálky mucha žlabatka. Babka ich vždy otrhala, opláchla a naložila do liehu. Málokto o tom vie, no tá tinktúra je na imunitu veľmi dobrá.