Zveľaďujú Molpír nad Smolenicami: Lokalita je čarovná v každom ročnom období, VIDEO

Niekedy v 6. storočí pred naším letopočtom zaniklo na kopci nad dnešnou obcou Smolenice pri Trnave významné mocenské a politické centrum, ktoré niekoľko storočí ovládalo územie juhozápadného Slovenska.

Stalo sa to náhle, možno pri nájazde nepriateľa či boji o moc. Molpír odvtedy až do nášho veku uchovával vzácne tajomstvo, svedectvo doby, kedy v hradisku o rozlohe asi 12 hektárov žila skupina vyvolených žien a mužov s vysokým sociálnym postavením, ktorému zodpovedala aj ich životná úroveň.

V roku 1990 bolo toto dôležité archeologické nálezisko vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Na Molpír vedie zo Smoleníc pomerne jednoduchá a nie dlhá cesta, začínajúca pri miestnom kostole. Vyjsť na hradisko sa oplatí. Aj tomu, kto sa nezaujíma o dejiny, poskytne nevšedný zážitok – na kopci sa mu otvorí krásny výhľad na Malé Karpaty s perlou smolenického zámku.

Na Molpíre to žije

Už druhý rok je toho na Molpíre na pozeranie pomerne veľa. Zaslúžili sa o to Smoleničania z občianskeho združenia (OZ) Naše Smolenice. Získali grant z Nórskych fondov a už zhruba päť hektárov bývalého hradiska zveľadili. So súhlasom pamiatkarov dokonca postavili dve drevené obydlia, v akých mohli bývať vtedajší obyvatelia Molpíra, osadené sú tiež informačné tabule, chovajú tam kozy, aby spásali divú vegetáciu na ploche hradiska. Len pre porovnanie jeho veľkosti a dôležitosti – areál najväčšieho slovenského hradu má štyri hektáre.

Ako povedal predseda OZ František Birošík, tento rok chcú v prácach pokračovať.„Oz­načiť guľatinou jednotlivé ohrady, doplniť lavička a tabule,“ uviedol. Najdôležitejším však bude čistenie hlavnej z troch častí hradiska – akropoly. Asi štvorhektárový pozemok je v majetku Slovenskej akadémie vied, ktorá udelila povolenie na tieto práce.

Väčšia časť lokality ale patrí obci. Tá pomohla dobrovoľníkom sumou vyše 30 000 eur pri získavaní grantových peňazí. „Pomôžeme, ako sa dá,“ povedal starosta obce Anton Chrvala.

Obec pomáha, Molpír je smolenickým ťahákom

Pochválil, že už pri nástupe na trasu umiestnilo OZ 3D model hradiska, ktoré takto môže prilákať návštevníkov. Areál je pritom celoročne voľne dostupný a v predchádzajúcich desaťročiach si vytrpel svoje od vandalov.

„Návštevnosť po revitalizácii stúpla podľa našich odhadov zhruba o sto percent, Molpír je jedným zo smolenických ťahákov,“ dodal Chrvala.

Smolenice majú na svojej webovej stránke informácie o hradisku i múzeu a píšu o mnohých zistených skutočnostiach. Milovníkov záhad môže prilákať, že na Molpíre sa našlo kultové miesto rozmerov 202 krát 6 metrov, vytesané do skaly a na ňom tri obetiská, pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Niektoré teórie hovoria o kanibalizme.

Na zaujímavú spojitosť upozornil archeológ, riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Pre monografiu obce Biely Kostol napísal, že z rokov 650 – 600 pred naším letopočtom sa pri obci našli na poli štyri vyvýšené mohyly, ukrývajúce bohato vybavené hroby. V roku 1999 sa stal tento unikátny nález vysvetlením otázky, ako žili obyvatelia neďalekého hradiska Molpír. V jeho okolí však archeológovia nenašli pohrebisko.

Zvyky ako v Stredomorí

„Hľadalo sa vysvetlenie v písomnom svedectve Homérových eposov, kde antický básnik farbisto opisoval pohrebné zvyky obyvateľov v Stredomorí. Ako neskôr archeológovia zistili, rovnaké zvyky, ako opísal Homér na pohrebe Patrokla, uplatňovali aj obyvatelia tejto časti Slovenska. Pohrebné obrady aristokratov z Molpíra trvali niekoľko dní, sprevádzali ich zápolenia v pästných súbojoch či jazde na koni. Pohreb zavŕšili putovaním zo sídla vládcu po toku rieky a uložením spopolneného tela do rozmernej hrobovej komory. Tak našlo vysvetlenie pohrebisko pri Bielom Kostole, ktoré je od Molpíru vzdialené 16 kilometrov a z hradiska na kopci je dobre viditeľné,“ napísal Urminský.

Archeologické práce na hradisku sa uskutočnili vo viacerých etapách. Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva kuli nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu, výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšia bola výroba nití a tkanín. Našli sa rôzne ozdoby tela a odevu, šperky, zbrane a súčasti výzbroje i konského postroja. „Dokonca vinohradnícky nôž, asi prvý na území Slovenska, čo dokazuje, že sa mohli venovať aj pestovaniu hrozna a výrobe vína,“ dodal starosta obce.

Smolenice majú zriadené Múzeum Molpír v bývalej fare. V dvoch z jeho miestností je expozícia predmetov z hradiska, ktoré im zapožičalo trnavské Západoslovenské múzeum. „Býva otvorené celé leto, ale na požiadanie aj v iných mesiacoch,“ informoval Chrvala.