Dedinka pri Trnave, ktorá sa volá po kvete: Hrdiť sa môže aj známym spisovateľom

Zdroj: TASR

Leží len približne 30 minút autom od Trnavy, pritom ukrýva niekoľko pozoruhodností. Nechajte sa pozvať na krátku ale pútavú pozvánku po malebnej dedinke, ktorá sa má čím aj dnes chváliť. Obec Naháč má čo ponúknuť.

Nie je Naháč ako Naháč. Aj o tom by vedela, ak by mohla, rozprávať táto neďaleká malebná dedinka pri Trnave.

Názov dedinky sa neodvíjal od akýchsi naháčov ale poeticky, od kvetu.

Názov obce sa konkrétne nesie od jesenného modrofialového kvetu Jesienky obyčajnej (lat. Colchicum autumnale). Tento kvet je známy tým, že vyrastá priamo zo zeme a rastie bez zelených listov. V okolí dedinky ho dodnes nájdeme rásť. Kvet je vyobrazený aj v samotnom erbe tamojšej obci.

Viac ako polovica priezvisk je chorvátskych

V minulosti našli svoj pokoj v dedinke aj chorváti. Naháč sa stal ich druhým domovom. 88 rokov po prvej písomnej zmienke o obci sa v nej usadili obyvatelia chorvátskej národnosti, ktorí v 16. storočí, v strachu pred ukrutnosťami Turkov našli útočište v horách Malých Karpát a usadili sa v obciach pod týmto pohorím. Preto je v obci Naháč viac ako polovica priezvisk chorvátskeho pôvodu, končiace koncovkou -ač, -ič, -ičič, -ovič.

Kultúrny stánok

„Kto by chcel vidieť ščepi, které nikda nebudú kvitnúť a dobrého šmaku jablká budú prinášať, nech prinde do mojej záhrady do Naháča,“ tak napísal Juraj Fándly, jeden z prvých slovenských spisovateľov vôbec, o tejto dedinke v druhom diele Pilného domajšieho a poľného hospodára.

V Naháči pôsobil tento slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ – včelár od roku 1780. Dedinka si Fándlyho náležite uctila a pri príležitosti jeho 240. výročia narodenia bola budova fary adaptovaná na muzeálnu expozíciu. Dodnes láka početných návštevníkov.

Samotný objekt je rozdelený na dve časti. V prvej si návštevníci môžu vychutnať napríklad fotokópie jeho statí a diel, pričom veľkým lákadlom je aj dobový interiér, v ktorom tento člen Bernolákovskej družiny tvoril. Druhá časť nesie názov „Čierna kuchyňa“ a nachádzajú sa v nej aj ďalšie tri miestnosti, ktoré sú zamerané napríklad na odievanie a remeselníctvo daného regiónu.

Jabloň, ktorá nekvitne a má plody bez jadierok

S Naháčom sa spája aj pozoruhodná jabloň. Chránený strom z roku 2002 je zaujímavý tým, že nekvitne ale predsa má plody a to bez jadierok. Z hľadiska genetiky je tento mimoriadne významný strom jedinečný v rámci celého Slovenska. A spája sa s menom Juraja Fándlyho, ktorí tento unikát opísal vo svojom diele Pilní domajší a poľní hospodár“. Takáto jabloň sa rozmnožuje vegetatívnym spôsobom. Jabloň je nazvaná po spisovateľovi – tzv. Fándlyho jabloň nájdeme v tzv. predzáhradke miestnej základnej školy.

Okrem stálej múzejnej expozície si môžete vychutnať aj tzv. figurálne slamené úli. Tento včelín spomína Fándly v samotnom dochovanom diele, ktorý poznáme pod názvom Slovenský včelár.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia