Čo ukrývajú názvy dedín z okolia Trnavy? Takto sa vyfarbila najsympatickejšia päťka
Víťazná päťka najsympatickejších dediniek ukrýva vo svojom názve takéto zaujímavosti. Pozrite sa, s ktorou obcou sa spájajú predátori a s ktorou zaujímavá povesť. To však nie je zďaleka všetko. Neprehliadnite ani zvyšné obce.
Tohtoročná víťazná päťka najsympatickejších dediniek z okolia Trnavy je už dávno známa. V našom seriáli sme vám postupne predstavili jednotlivé obce. Tentokrát sme zaostrili na ich názvy a pozreli sme sa na to, s akými zaujímavosťami sa spájajú.
Poradie jednotlivých obcí sme zaradili podľa ich umiestnenia. Začíname absolútnym víťazom, ktorý získal titul najsympatickejšej obce 2018.
Dedinka „po vlkovi“
Vlčkovce, víťazná najsympatickejšia dedinka z nášho okresu nesie názov takpovediac od vlka. Pomenovanie tejto malebnej dedinky nie je vôbec náhodné. Podľa miestnej zachovanej povesti sa mali šelmovité zvieratá vo veľkých skupinách potulovať práve po tejto oblasti. Preto tamojší obyvatelia pomenovali obec podľa týchto štvornohých predátorov. Viac o zaujímavostiach, lákadlách a fotiek z tejto dedinky nájdete TU.
Smole nic!
Vznik Smoleníc sa datuje do roku 1256. Aj táto obec si prešla mnohými pomenovaniami ako Solumus, Somolia, Zamalya, Zumula, Sumulya, Lewstors, Somolya, Smolenicze, Zmolian, Zomolyan, Smolenicze a Smolenice (1786), po maďarsky Szomolány, po nemecky Smolenitz, či Schmolnitz. Každopádne dnes sa zachované premene zhodujú v tom, že dnešné malebné Smolenice boli odvodené od vtedajších smoliarov, teda výrobcov smoly.
Názvov sa viaže na konkrétnu a zaujímavú zachovanú povesť. Za vznikom neďalekej tamojšej obce, ktorá leží na úpätí Malých Karpát, môže údajne zaujímavá historka. Obec bola v dávnej minulosti veľkým lesom. Cez tento les viedla cesta. Raz tade šiel smoliar a na voze viezol smolu. V tomto čase poľovali páni v lese na divú zver. Hnali sa za krásnym jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu a rovno do smoliara. Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi.
Smoliar vtedy celý preľaknutý skríkol: Smole nic!. A tak toto miesto začali prezývať Smolenicami.
Viac o zaujímavostiach, lákadlách a fotiek z tejto dedinky nájdete TU.
Cyfur, Phanchal aj Chifer
Obec Cífer tiež prešla značnými slovnými úpravami. V minulosti by sme ju poznali ako ako Cyfur, neskôr ako Chifer (1322), Cyfer (1342), Cyfer alebo Phanchal (1411), Cifer (1920), Cífer (1927) a po maďarsky ako Ciffer či Czífer.
V tejto dedinke momentálne nedisponujú starším pramenným údajom. „Najstaršia listinná zmienka o Cíferi je z konca 13. storočia, z roku 1291, teda 400 po predchádzajúcej správe o obci (veľkomoravské nálezy). Je to dlhý časový úsek, dlhý najmä preto, lebo nemáme takmer nádej, že sa nájde starší pramenný údaj,“ informuje obec.
Viac o zaujímavostiach, lákadlách a fotiek z tejto dedinky nájdete TU.
Príklad pre iné obce
„Razna“ – pod týmto názvom by sme jednu zo štyroch poddanských obcí Trnavy našli v roku 1352 dnešnú obec známu ako Ružindol, ktorá sa ocitla v našej ankete o nasympatickejšiu obec na krásnej štvrtej priečke. „V 16. storočí bola dokonca najväčšou. Do trnavskej mestskej pokladnice odvádzala toľko daní ako tri dediny dokopy,“ prezrádza regiontirnavia na svojom webe.
Ľudia po usídlení tu hneď začali obrábať zem. Podľa zachovaných zdrojov to boli šikovní dedinčania, ktorí sa venovali najmä obchodu s vínom. Obyvatelia sa však šikovne obracali aj pri obrábaní pôdy, či pri sadení ovocných stromov. Podľa zachovaných zdrojov bol ich život ťažký. Ružindol by sme však v minulosti poznali aj ako Vallis, Rosarum, Rusren, Rosenthal, Rossindol, Rozsavölgy, Rošindol.
Prvá zmienka o tamojšej obci pochádza z roku 1215. Ružindolčanov spomenul v literatúre aj jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, Matej Bel. „Ružindolčania sú do jedného Slováci a ich manželky sa venujú čarám.“ História hovorí, že skutočne posledné bosorky upálené v Trnave pochádzali z dediny Ružindol,“ informuje obec.
Tri sa spojili do jednej
Päťku najsympatickejších obcí uzatvárajú Jaslovské Bohunice. Čo sa o obci dochovalo? Prvý písomný záznam, v ktorom sa Bohunice spomínajú, pochádza z roku 1113. Paderovce sa v záznamoch prvýkrát vyskytujú až v roku 1333 a Jaslovce sú dokumentované od roku 1438. Pričom novodobá história malebnej dedinky Jaslovské Bohunice bola zaznamenaná 12.júla 1958. V ten deň sa spojili zlúčili obce Jaslovce a Bohunice a o osemnásť rokov neskôr sa k nim pridali aj Paderovce.
„Všetky tri časti Jaslovských Bohuníc – Jaslovce, Bohunice i Paderovce – mali k sebe vždy veľmi blízko. Dôkazom je aj ich spoločný patrón, svätý Michal Archanjel, ktorý sa stal dominantou historických pečatí. Na Bohunickej pečati z roku 1768 je zobrazený s krížom na hlave, s mečom v pravej a váhami v ľavej ruke,“ prezrádza dedina na svojom webe.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia
Foto: ilustračné
