Júlia Vargová Rôzne

Šéfka Úradu jadrového dozoru o nehode v roku 1977: V Bohuniciach došlo k zlyhaniu človeka

S predsedníčkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sme sa porozprávali o blízkej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach aj o nehode, ktorá sa v nej udiala.

Ilustračný obrázok k článku Šéfka Úradu jadrového dozoru o nehode v roku 1977: V Bohuniciach došlo k zlyhaniu človeka
3
Galéria

So šéfkou Úradu jadrového dozoru sme prebrali jej vzťah k Trnave aj dostavbu mochovskej elektrárne. Počas rozhovoru s Martou Žiakovou sme sa dozvedeli prečo je dostavba Mochoviec pre Rakúšanov tŕňom v oku a ako expertka vníma jadro v súvislosti s klimatickými zmenami. V rozhovore sa dočítate aj čo to o atómovej energii, jej bezpečnosti, alternatívach a možnej budúcnosti.

Rozhovor je súčasťou série článkov. Jeho prvú časť a pokračovanie si môžete prečítať tu:

Úrad jadrového dozoru sleduje celý proces „života“ jadra?

„Áno, vykonávame dozor nad celým životom jadra. Dohliada, aby neprišlo k ohrozovaniu zamestnancov, ich pracovného prostredia. Ak je zachovaná jadrová bezpečnosť, potom je aj vplyv jadrovej elektrárne na životné prostredie, ľudí aj ich majetok, akceptovateľný.“

Je to bezpečný proces?

„Je to proces, ktorý ak sa vykonáva správne, patrí medzi najbezpečnejšie procesy a to preto, že sa veľmi detailne analyzujú všetky riziká. Tie sú potom buď eliminované, alebo je s nimi narábané tak, aby nereprezentovali nebezpečenstvo.“

„Zlé je, ak sa rizikám nevenuje dostatočná pozornosť. Napríklad vo Fukušime, alebo Černobyle…“

„Neboli dodržané všetky opatrenia, zariadenia sa vymkli kontrole a prišlo k havárii. Havárií, ktoré mali vplyv na životné prostredie však bolo relatívne málo. Pochybenia nastali v prípadoch, keď zariadenie nebolo dobre naprojektované, alebo činnosť ľudí nebola správna.“

Čiže zlyháva ľudský faktor, nie systém?

„Pri haváriách je to kombinácia zlyhaní človeka a zariadenia. Systém je nadstavený tak, aby bola pravdepodobnosť, že sa niečo stane, minimalizovaná. Je väčšia šanca, že vás pri pohybe po ulici zrazí auto. Prevádzka jadrovej elektrárne je aj bezpečnejšia ako cestovať lietadlom, pričom letecká doprava je jedna z najbezpečnej­ších.“

„Ako ja hovorievam, aj pravdepodobnosť, že na mňa spadne strop v spálni je väčšia, ako to že sa niečo v elektrárni stane.“

„V živote však nič nie je absolútne bezpečné. Práca v tejto oblasti vám zmení pohľad na život. Nazeráte na svet inak. Aktivity nevnímam ako absolútne bezpečné alebo nebezpečné.“

No atómová energia je v dnešnej dobe skôr chápaná ako strašiak.

„Je tak prezentovaná a veľa ľudí ju tak vníma. No napríklad jadrové nehody v rámci Európskej únie, pri ktorých by bol zásadný dosah na životné prostredie, ľudí a ich majetok nemáme. Takéto udalosti však boli zaznamenané napríklad v chemických závodoch, povedzme ekologická havária v talianskom meste Seveso.“

Z vášho pohľadu sú teda aj nebezpečnejšie odvetvia?

„Áno. Hoci na takto položenú otázku je ťažké jednoducho odpovedať. Čo sa týka postoja k jadru, máme skupiny ľudí, ktoré sú proti jadrovej energetike ako napríklad Global 2000. Tlak na túto oblasť potom vytvára dojem, že jadro je to jediné, čo nám znepríjemňuje resp. ohrozuje život.“

Napriek skvele premyslenému systému sa predsa len nehody stávajú. Čo sa stalo v roku 1977 v Jaslovských Bohuniciach?

„Jadrová elektráreň A1 bola postavená na úplne inom princípe ako tie, ktoré používame teraz. Bola to elektráreň s reaktorom kanálového typu, kde palivom bol prírodný urán, nie obohatený ako používame dnes, chladivom bol CO2 a moderátorom ťažká voda. V tomto prípade prišlo k zásadnému zlyhaniu človeka a to až v dvoch krokoch.“

„Palivové kazety sa do zväzku skladali až v elektrárni a aby nekorodovali, bol na nich silica gél. Ten dámy poznajú napríklad ako guľôčky vo vrecúškach proti vlhkosti v kabelkách.“

„Výmena paliva v reaktore sa vykonávala priebežne, počas prevádzky. Silica gél pred zasunutím kazety do palivového kanála zabudli odstrániť. Ten sa roztopil a zapchal kanál, ktorým bolo odvádzané teplo. Teplota sa zvyšovala, ale operátori údajom z meracích zariadení neverili, no a palivo sa potom roztavilo. Natavilo sa niekoľko kanálov v reaktore. Čiže prišlo k poškodeniu reaktora. Úniky do životného prostredia však boli našťastie minimálne.“

„Blok bol odstavený a po vyhodnotení celej situácie bol vyvodený záver, že blok nie je vhodné opraviť a bude ho potrebné vyradiť.“

„Ak by v tom čase boli spracované postupy, ako máme teraz, dôsledky pre samotnú elektráreň by pravdepodobne boli menšie. Tiež technika je dnes na úplne inej úrovni. Zariadenia na meranie teploty v reaktore neboli v tom čase veľmi spoľahlivé a personál nesprávne vyhodnotil túto situáciu. Keby správne vyhodnotili situáciu a blok hneď odstavili, nehoda sa nemusela stať. Taktiež postupy, ako napr. tie pri ktorých zabudli odstrániť silica gél, sa dnes už nerobia po pamäti. Všetko sa kontroluje s použitím kontrolných zoznamov.“

Reaktory, ktoré máme v prevádzke nie sú najnovšie. Akú majú životnosť?

„Pri projektovaní elektrárne bola predpokladaná rôzna životnosť pre jej rôzne časti. Napríklad základné zariadenie primárneho okruhu, reaktor, mal garantovanú dobu životnosti 40 rokov. Vtedy však ľudia nemali skúsenosti s použitými materiálmi a minimálna doba životnosti sa dala predpovedať len na základe skúšok. Časom však prišlo k zlepšeniu spoľahlivosti zariadení, postupy pri prevádzke sú k zariadeniam šetrnejšie a vyzerá to, že materiály boli navrhnuté veľmi dobre a zariadenia by mohli pri správnom prevádzkovaní vydržať 60 rokov.“

„Pre porovnanie v USA, kde začali s komerčnou prevádzkou elektrární skôr, už teraz majú 60-ročné reaktory, ktorým predĺžili životnosť o ďalších 20 rokov.“

Rozhovor je súčasťou série článkov. Jeho prvú časť a pokračovanie si môžete prečítať tu:

ROZHOVOR so šéfkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky
3
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie