Júlia Vargová Rôzne

Trnafské dzedziny: V Špačinciach sa stále niečo deje, FOTO a VIDEO

Obec neďaleko od Trnavy sa teší obľube nielen u miestnych rodákov. Zo Špačiniec sa stala Trnavčanmi vyhľadávaná lokalita na bývanie.

Zdroj: Dnes24.sk

Len na skok od Malého Ríma si mnohí mešťania budujú domčeky v dedinskom prostredí malebnej obce. Špačince majú bezmála tritisíc obyvateľov, pričom toto číslo rýchlo rastie. O tom, ako sa žije v Špačinciach sme sa porozprávali so starostom, Júliusom Zemkom.

Július Zemko je vo funkcii od decembra roku 2010. V Špačinciach býva od narodenia. Chvíľu žil v Trnave, no do Špačiniec sa vrátil.

Má hendikepovanú dcéru a pre ňu je voľnosť, ktorú jej poskytuje bývanie na dedine v rodinnom dome, nenahraditeľná. Špačince sa od čias, kedy si ich pamätá ako dieťa veľmi zmenili. „Tá zmena je nejakým spôsobom badateľná vo všetkých dedinách, pokrok je tam vidieť. Niekde väčší, niekde menší, vždy je to o šikovnosti manažéra obce – starostu,“ vysvetľuje. „Mne sa ťažko hodnotí, v čom sa obec posúva, pre mňa je to každodenná záležitosť. Všimne si to skôr človek, ktorý tadiaľto z času na čas prechádza,“ dodáva. Ohlasy z okolia sú jednoznačné. Obec rýchlo napreduje, rozvíja sa. Má nový park s amfiteátrom, chodníky i cesty…

Ľudí veľa, miest v škole a škôlke málo

Za posledné roky v dedine pribudla celá nová štvrť. „Na začiatku bol nárast výstavby, dá sa povedať, logický,“ ozrejmuje starosta no dodáva, že momentálna dynamika nárastu stavebných obvodov nekorešponduje a nespolupracuje s materskou či základnou školou. Domy aj obyvatelia rýchlo pribúdajú, kapacity vzdelávacích inštitúcií sú však obmedzené, celému procesu chýba plynulosť. Škola má momentálne viac ako tristo žiakov, škôlka takmer sto. „Škôlku sme nedávno nadstavovali, takže zatiaľ máme nejakú rezervu, je však len otázkou času, kedy to nebude stačiť,“ vysvetľuje.

Špačince majú čo ponúknuť. Sú obcou s mnohými možnosťami kultúrno-spoločenského vyžitia. Majú zdravotné stredisko s obvodným a detským lekárom aj zubárom. Po jeho rekonštrukcii by mal pribudnúť i gynekológ.

Obchodov by však podľa slov starostu mohlo byť viac a čo obci chýba, je reštaurácia. Známa Vidlička už nejaký čas nefunguje. Dedina je však celkovo vybavená na vysokej úrovni, okrem potravín tu nájdete mäsiarstvo, pohostinstvá obuv, textil, stavebniny, autosúčiastky i veterinu.

Tradičné podujatia aj výstava netradičných vecí

V Špačinciach sa stále niečo deje. Obec bola vždy vychýrená svojimi podujatiami, no v poslednej dobe sa s nimi akoby vrece roztrhlo. Nedávno sa tu odohral štyridsiaty druhý ročník Špačinského trojuholníka. „Je to medzinárodný cestný beh. Vznikol v roku 1978 na počesť spustenia prvého bloku jadrovej elektrárne V1,“ ozrejmuje starosta.

„Máme jednu nevýhodu, vždy býva katastrofálne počasie. Za štyridsaťdva rokov nám ani raz nepršalo,“ posťažoval si starosta dodávajúc, že iní by boli z takéhoto času nadšení, no teplota asfaltu sa počas behu vyšplhala takmer na šesťdesiat stupňov. „Štart je v Špačinciach pred Raketou, ide sa do Trnavy, potom na Malženice a späť, s tým že cieľ je pri ihrisku,“ ozrejmuje Zemko trasu behu, ktorý spravidla býva prvú júlovú sobotu.

V Špačinciach si na svoje neprídu len bežci. Obec pravidelne pripravuje podujatia ku Dňu matiek a obnovila i zabíjačky. „Nepredávame priamo mäso, ale spravíme program a každý si kúpi zabíjačkový tanier či tlačenku,“ vysvetľuje. Ďalej okrem klasických hodov či Uvítania do života organizujú Deň pre všetkých, Country pohodičku, Výstavu ovocia, zeleniny a netradičných vecí, Mikulášsku slávnosť, Vianočné trhy a oživili aj jarmoky, ktoré bývajú pod záštitou župana, spojené s krajským festivalom Spievajte s nami. Veľkej obľube sa teší aj Špačinský kotlík, ktorý láme rekordy v návštevnosti. Na gulášovú slávnosť s bohatým sprievodným programom sa minulý rok prišlo pozrieť okolo 5-tisíc ľudí. „Kapacitne to býva na hrane, nakoľko park s amfiteátrom sa nedá nafúknuť,“ bilancuje starosta.

Kedysi bola okolo každého podujatia s „hviezdnou účasťou“ veľká sláva. Do obce v rámci akcií pravidelne zavítajú známe mená slovenskej divadelnej či hudobnej scény. „Žijeme v dobe, kedy si ľudia vyberajú, kam pôjdu“ hodnotí starosta. Ľudia sú podľa neho doslova „prejedení“ podujatiami. A skutočne, keďže obec ponúka množstvo kvalitne zorganizovaných akcií, niet sa čo diviť, že si obyvatelia vyberú tú ich srdcu blízku.

Dnes tisícky obyvateľov, kedysi stovky duší

Starosta má vo svojej zbierke unikátnu historickú publikáciu, ktorú sa mu podarilo získať. Dokument s názvom Baťáňovská vizitácia farnosti Špačince z roku 1782 nechal preložiť, vďaka čomu získal cenné informácie z histórie dediny. V knižke sú detailné záznamy spísané v jednotlivých kapitolách, napríklad o kostole, farnosti, kňazovi, bohoslužbe, aj o zemských pánoch, služobníkoch kostola, i ľuďoch farnosti.

Z publikácie na napríklad dozvedáme, že: „Farár môže po dĺžke mestečko prejsť za pol hodinu, na šírku ho prejde za 10 minút, celé mestečko obíde poľahky za jednu hodinu.“ Ako sa uvádza v historickom texte z roku 1782, v tomto mestečku žilo v čase zápisu 771 duší, z toho 559 zrelých katolíkov a 190 nezrelých (do 15 rokov) a 15 zrelých a 7 nezrelých židov. Dnes má obec rozlohu viac ako 22 km2 a obyvateľov omnoho viac.

Špačinské nárečie

K Špačinciam sa viažu aj modernejšie knihy zamerané na obec. Okrem obsažnej publikácie Špačince sa obec môže pochváliť Slovníkom špačinského nárečia. Špačinské nárečie je tvrdé, rovnako ako to trnavské. Navzájom sa však v určitých slovách líšia. Slovník Milana Čerešňáka definuje cez dvetisíc typických výrazov aj s názorným použitím vo vetách. Tu je zopár príkladov:

  • abich – aby som („Prestan, abich ta nemosel vyhodzit“.)
  • bombardáki – spodné teplé ženské nohavice („Tetka sa ukrčili a bolo im vidzet bombardáki“.)
  • merkuvat – dávať pozor („Merkuj lebo panneš!“), zapamätať si („Zlé si merkuješ, ale dobré né“.)
  • nentaví – nemý („Je nentaví jak riba“.)
  • šnuptichel– vreckovka („V šnuptichli babki nosjévali penáze“.)
  • traghač – jednokolový ručný vozík bez bočnice („Doves s tragačom cehlu!“)

Nezvyčajný názov

Známymi špačinskými rodákmi sú bežkyňa Anna Chmelková-Blanáriková, hudobník a textár August Bleščák, kňaz a výtvarník Leopold Sersen, kňaz a hudobný skladateľ Jozef Strečanský, lekár a historik Móric Wertner a mnohí ďalší.

Špačince sú domovom country skupín Návrat či VUUR aj špičkovej dedinskej folklórnej skupiny Špačinčanka.

Neobvyklý názov obce bol zaznamenaný už v stredovekých listinách ako Spacha, Spaccha, Spacza a neskôr i Spaczincze. Ako toto pomenovanie vzniklo nie je známe, kedysi však ľudia slovom špaček, špac či špak označovali vtáka škorca. Do úvahy pripadá i výraz špada z gréčtiny, označujúci dvojsčný meč, aj slovo špata označujúce niečo nepekné. Špačince sú však krásna obec a rozhodne stoja za návštevu.

Trnafské dzedziny: Špačince
17
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie