Monika Hanigovská Rôzne

Významní Trnavčania zvečnení na tabuliach v centre mesta: Ich príbehy stoja za poznanie

Trnava môže byť na viacerých rodákov právom hrdá. Preslávili sa vo všemožných oblastiach. Niektorých z nich nám pripomínajú pamätné tabule v centre mesta.

Ilustračný obrázok k článku Významní Trnavčania  zvečnení na tabuliach v centre mesta: Ich príbehy stoja za poznanie
10
Galéria
Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

Či už sa jedná o dôležité udalosti alebo iné zaujímavosti, Trnava sa má čím pochváliť. Pred časom sme vám priniesli článok o zaujímavostiach, ktoré ukrývajú pamätné tabule v našom meste. Tentokrát sme sa zamerali na rodákov, na ktorých môžeme byť právom hrdí. Sústredili sme sa konkrétne na pamätné tabule v centre Trnavy, akým našim známym rodákom sú venované?

Zanechal po sebe jedinečné dielo

Mesto svojim obyvateľom, či návštevníkom pripomína zaujímavú ale najmä dôležitú trnavskú osobnosť, ktorá sa zapísala aj do európskych dejín. Reč je o Johannesovi Sambucusovi narodenom v Trnave v roku 1531. Jeho podobizeň spolu s úryvkom textu nájdeme na budove radnice, a to na jej vonkajšej čelnej časti.

Tento náš rodák patril medzi najvýznamnejšie osobnosti latinského humanizmu. Počas svojho života pôsobil ako polyhistor, univerzitný profesor, editor, či básnik. Ako informuje naše mesto na svojom webe, tento Trnavčan zanechal po sebe dielo jedinečnej veľkosti a šírky záberu – vyše 70 vlastných, pôvodných a editorských prác. Okrem svojej a editorskej tvorby sa venoval aj zberateľstvu. Počas svojho života sa zaujímal napríklad o rôzne rukopisy, umelecké predmety, knihy aj mince. Jeho rozsiahlu unikátnu dobovú knižnicu môžeme obdivovať dodnes vo Viedni, v Rakúskej národnej knižnici.

Svojou húževnatosťou sa prepracoval až na viedenský cisársky dvor. Avšak ani vtedy nezabúdal na svoje korene. Podpisoval sa totiž menom Joannes Sambucus, Pannonius Tyrnaviensis – teda, Ján Sambucus, Trnavský Panónčan.

Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

Slávny rodák

V centre Trnavy sme si uctili pamätnou doskou aj skladateľa, dirigenta a hudobného pedagóga v jednej osobe, nášho slávneho rodáka Mikuláša Schneidera-Trnavského. Vydať sa za ňou treba po malebnej ulici, ktorá nesie jeho meno. Ak vykročíme smerom od Hviezdoslavovej ulice ako keby k Bazilike sv. Mikuláša, tak na približne polceste nájdeme „vytesanú zmienku“ o spomínanom hudobnom umelcovi.

Po pravej strane malebnej uličky máme možnosť uvidieť jeho odkaz na budove známej ako Dom huby. Bol to práve Mikuláš Schneider – Trnavský, ktorý v prvej polovici 20. storočia v tomto spomínanom objekte žil aj pracoval. V jeho vyhradenom priestore sa nachádza umelcova pamätná izba, ktorá stojí sa preskúmanie. Zaujímavá expozícia mapuje umelcov život a dielo. Okrem kusov historického nábytku, ktoré patrili majstrovi si môžu návštevníci prezrieť napríklad pracovný stôl, obrazy, knihy, či napríklad klavír.

Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

Mikuláš Schneider-Trnavský študoval v Trnave, Budapešti aj vo Viedni, napriek tomu ostal v našom meste naďalej pôsobiť. Od roku 1909 až do svojho skonu pôsobil umelec v Trnave ako tzv. regenschori, teda organista a zbormajster. A to konkrétne v známom trnavskom chráme v Dóme sv. Mikuláša. Ten sa nachádza skutočne len na skok, doslovne niekoľko metrov od spomínaného domu.

Slovenský hudobný skladateľ je nielen tvorcom pôvodnej cirkevnej hudby ale aj mnohých zľudovených piesní, ktoré dokázal zhudobniť. Patrí sem dielo ako napríklad Keby som bol vtáčkom, či Ružičky. Jeho hudobný prínos dokázali oceniť aj rôzne inštitúcie. V roku 1933 sa mu dostalo ocenenia Rytiera rádu sv. Gregora – za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby. Túto poctu mu preukázal pápež Pius XI. V roku 1940 a 1948 získal štátnu cenu za umenie a 24. augusta 1956 mu bol zase udelený titul národný umelec.

V našom meste nájdeme aj druhú pamätnú dosku, ktorá je venovaná tomuto hudobnému velikánovi. Nachádza sa taktiež v centre nášho mesta, na stene Základnej umeleckej školy Mikuláša Schneidera-Trnavského. Pomerne malá doska odhaľuje autorov profil.

Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

Aj na chorvátskej známke

V centre nášho mesta a to konkrétne na Námestí sv. Mikuláša sa nachádza pamätná doska s podobizňou Juraja Haulíka, ktorý sa narodil v Trnave 20. apríla 1788. Študoval v Ostrihome, Trnave a vo Viedni. V roku 1811 bol vysvätený za kňaza, neskôr začal zastávať dôležité posty. Bol napríklad radcom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, či radcom Uhorskej kráľovskej dvorskej kancelárie vo Viedni.

Azda najdôležitejšiu úlohu ktorú zastával, bola funkcia prvého záhrebského arcibiskupa. Meno tohto rodeného Trnavčana sa spája aj so založením chorvátskeho národného divadla, kde ako prvý prispel sumou tisíc zlatých, ale aj so založením novín Katolički list zagrebački. Do chorvátskych dejín sa tiež zapísal ako obranca chorvátskeho jazyka a školstva. Zomrel 11. mája 1869 a je pochovaný v krypte katedrálneho kostola v Záhrebe. Chorvátsko dokonca v roku 1999 vydalo na jeho počesť poštovú známku s portrétom.

Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk

Svedok vojny – Alfréd Wetzler

Patrí k výrazným trnavským osobnostiam. Bol slovenským spisovateľom a antifašistom. Zároveň sa stal zriedkavým šťastlivcom, čo dokázal prežiť samotný koncentrák útekom. Ten sa mu podaril v roku 1944. Konkrétne ušiel z tábora Auschwitz-Birkenau spolu s Rudolfom Vrbom. Spolu neskôr spísali známy tzv. Protokol o Osvienčime. Toto svedectvo sa dostalo do mnohých krajín a to pomocou Medzinárodného Červeného kríža, Svetového židovského kongresu a iných židovských organizácií.

O svojom úteku z koncentračného tábora napísal knihu Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, ale aj dielo Čo Dante nevidel, pod pod menom Jozef Lánik. Práve táto druhá spomenutá kniha patrí medzi najlepšie vo svojom žánri. Zomrel ako šesťdesiatdeväťroč­ný v Bratislave.

Po jeho smrti mu v roku 1997 prezident SR udelil vyznamenanie Rádu Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam. V roku 2006 osadili v našom meste pri synagóge pamätnú tabulu s jeho menom a v roku 2007 dostal čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam.

Okrem pamätných tabúľ, ktoré odkazujú na našich významných rodákov, v centre Trnavy sa dajú nájsť aj pamätné tabule osobností, ktoré sa v Trnave síce nenarodili, ale tu pôsobili. Medzi také osobnosti patrí napríklad Ján Hollý, Ján Palárik, či Peter Jilemnický. Pri bývalom cukrovare si zase môžete pozrieť zaujímavú pamätnú tabuľu, ktorá patrí barónovi Agustovi Stummerovi, spoluzakladateľovi vtedajšieho najväčšieho cukrovaru v Uhorsku.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia

Foto: ilustračné

FOTO: Pamätné tabule našich známych rodákov v centre Trnavy
10
Galéria
Foto: Monika Hanigovská / Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM